Evanjelické lýceum
Na začiatku 17. storočia, v roku 1606, nemeckí mešťania, žijúci v Bratislave, založili evanjelickú strednú školu. Zakladateľom školy bol David Kilger, vyučovali sa predmety slobodného umenia, filozofie, teológie a práva v maďarčine, nemčine a latinčine. Vo vyšších ročníkoch sa vyučovala gréčtina a hebrejčina. V roku 1714 sa rektorom školy stal slovenský polyhistor Matej Bel z Očovej. Neskôr, v roku 1803, na lýceu vznikla Katedra reči a literatúry československej, jediná v Uhorsku. Katedra bola centrom národného obrodenia Slovákov.
Názov "lýceum" však nosila škola až od roku 1815. Od roku 1896 lýceum sídlilo v budove na Palisádach, postavenej firmou Kittler a Gratzl podľa projektu Ignáca Alpára. V roku 1901 vybudovala tá istá firma v tesnej blízkosti lýcea internát pre 120 študentov.
Evanjelické lýceum na začiatku 20. stor.
Ten istý pohľad dnes
V budove lýcea dnes pôsobí nemecká škola, v budove internátu je dnes konzervatórium. K lýceu patrila knižnica s 12 584 titulmi, medzi ktorými boli aj vysoko cenené prvotlače, zbierka starožitností, ktorá vznika z dobrovoľných darov veriacich a numizmatická zbierka s vyše 10 800 mincami. V roku 1923 bolo lýceum zrušené, vzniklo z neho Nemecké štátne gymnázium, na ktorom sa vyučovalo do roku 1944. V roku 1991 evanjelická cirkev znovuzaložila Evanjelické lýceum, jeho priestory sa nachádzajú v Petržalke na Vranovskej ulici.
Internát evanjelického lýcea (budova vpravo)
Z lýcea vzišlo mnoho osobností slovenskej histórie, za všetkých spomeniem napr. Ľudovíta Štúra, Janka Kráľa, Sama Chalupku, Michala Miloslava Hodžu, Jozefa Miloslava Hurbana, Dionýza Štúra alebo Milana Rastislava Štefánika. Viacerí z nich neskôr na lýceu pôsobili ako pedagógovia (Juraj Palkovič, Ľudovít Štúr).
Štátna reálka
V Bratislave začala svoju činnosť prvá reálka v Uhorsku. Stredná škola, ktorá mala svojich absolventov pripraviť na štúdium na vysokej škole technického zamerania, vznikla v roku 1850 v priestoroch jezuitského kolégia na Primaciálnom námestí (dnes už budova neexistuje). V roku 1894 dostala reálka vlastnú budovu na Zochovej ulici. Budovu postavili v mieste pálffyovských záhrad, na mieste divadelnej dvorany, v neďalekom susedstve židovskej ľudovej a meštianskej školy z roku 1891. Autorom projektu budovy reálky bol budapeštiansky architekt Ignác Alpár. Štátna reálka zanikla v roku 1939 po reforme stredného školstva. V budove neskôr sídlil Československý rozhlas, v súčasnosti v nej pôsobí Hudobná a tanečná fakulta VŠMU.
Budova štátnej reálky (rok 1905)
Aj keď v nej už rozhlas dávno nesídli,
dnes ju volajú "starý rozhlas"
Najznámejším absolventom Štátnej reálky v Bratislave je Filip Lenard, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku z roku 1905.
Štátna vyššia dievčenská škola
Do druhej polovice 19. storočia nebolo umožnené dievčatám študovať na stredných školách tak, ako chlapcom. Ich vzdelávanie skončilo ľudovou školou. Až po roku 1867 začali vznikať cirkevné (kláštorné) alebo súkromné vzdelávacie inštitúcie pre dievčatá z bohatších rodín. Prvá takáto škola vznikla v Bratislave (a v niektorých ďalších slovenských mestách) v roku 1876 po vzore Budapeštianskej vyššej dievčenskej školy. Dievčatá-študentky sa zdokonaľovali v domácich a ručných prácach, získavali všeobecné teoretické vedomosti, vyučovala sa hudobná výchova, nemecký alebo francúzsky jazyk. Tento typ strednej školy bol neúplný, dievčatá ju nemohli ukončiť záverečnou (maturitnou) skúškou a pokračovať v štúdiu na vysokej škole.
Neskôr začal dievčenské školy zriaďovať aj štát, po roku 1895 už dievčatá mohli súkrome skladať maturitné skúšky na stredných školách a pokračovať v štúdiu na vysokých školách. V Bratislave bola Štátna vyššia dievčenská škola založená v roku 1883, sídlila na Dunajskej ulici.
Štátna vyššia dievčenská škola na Dunajskej ulici (zač. 20. stor.)
