Malá kufríková verzia šperku medzi písacími strojmi - Olivetti Monta je ten poklad, ktorý občas vyberieme zo skrine a len tak, z pasie, na ňom napíšem ja alebo deti zopár riadkov. Aby nezabudol, na čo slúžil. Veď jeho prvý prapredok uzrel svetlo sveta už v roku 1911. Jeho materská firma existovala takmer storočie, súčasne s výrobou prvých písacích strojov (M1), sa špecializovala na výrobu obrábacích strojov, vo vojnových časoch potom výrobu munície, strelných zbraní a iných potrieb pre armádu.
Písanie na stroji je ťažkopádne, do kláves treba udierať silno, občas sa pri rýchlejšom písaní zaseknú. Aj keď neovládam strojopis, mám problém so zamemeným é a í. Úvod v podaní nášho stroja by znel potom asi takto: ...keď počétač bol obrovským kolosom. Keď neexistoval internet a ľudia si pésali listy... :-). Pripomenulo mi to spisovateľa v podaní Belmonda, ktorému sa vo filme Muž z Acapulca pokazila klávesa r. Jeho hlavná postava, Bob Saint-Clare, potom namiesto "vrtuľník" hovorila "vtulník".
Koniec riadku nie je automatický, keď nezareagujem na cink!, jednoducho píše všetky písmenká na jednu kopu. Vlastne je to ohromne zábavné:-)
Starý písací stroj nádherne voní. Zmes vône stariny a zvláštneho pachu čiernej pásky, to je niečo, čo z počítača nezacítite nikdy. A ja tíško obdivujem slávnu Agathu, že svoje detektívky písala na písacom stroji. Ktovie, či by v počítačovej ére vznikol skvelý Hercule Poirot.
