Spiaci Japonci v každom dopravnom prostriedku. Možno je to diaľkou, ktorú denne väčšina obyvateľov trinásťmiliónového mesta prekonáva a možno je to sústavnou únavou (Japonec maká aj dvanásť hodín denne sedem dní v týždni), na každom kroku stretnete spiacich Japoncov. Vo verejných dopravných prostriedkoch spí naozaj každý niekoľký občan(ka) a niekedy dokonca viacero vedla seba, tímovo. A ak sa vám nebodaj stane, že Japonci práve nespia môžete si byť istí, že sa budú hrať so svojim smartfónom.
Angličtina - možno tak pre študentov. Po anglicky sa veľmi nedohovoríte. Iba ak sa vydáte na niektorú z miestnych pamiatok. Tam vás určite obkolesí skupina študentov-vysokoškolákov, ktorí vám s nadšením a lámanou angličtinou prednesú zopár viet. Vystriedajú sa na vás, odfotia sa a zaželajú pekný deň. Inak je to s angličtinou naozaj bieda ale nezúfajte, všetko je natoľko prepracované, organizované a popísané (tu už dokonca aj po anglicky), že sa určite nestratíte ak máte aspoň aký-taký orientačný zmysel.
Nedostatok smetných košov. Aj keď Japonci separujú ako diví (napr. rôzne druhy košov na rôzny druh papiera v našej miestnej kancelárii), nečakajte počas prechádzok mestom dostatok smetných košov. Bordel v sáčku budete so sebou vláčiť možno aj celý deň. Iné je to s plastami - naozaj na každom kroku sa na vás usmievajú automaty na nápoje aj s otvorom pre odpad... Prázdnu zahodíte, novú kúpite a ide sa ďalej. (ale inak aj voda z vodovodu pitná)
Žalostná produktivita a kreativita v práci. Japonci sú naozaj skvelí pracovníci ak majú návod. Nenadarmo obrážali európske či americké expá v 60. a 70. rokoch minulého storočia s foťákmi v ruke (inak ich vlastne ani nepoznáme). Odfotia, okopírujú, postavia... prípadne vylepšia. Priam dokonale. Majú vlastnú Ajfelovku či Sochu Slobody no nečakajte od nich, že s niečim prídu sami. Čiastočne zakorenené v spoločnosti je povedomie, že najvyššie postavený jedinec má pravdu a nič len pravdu. Kritického brainstormingu sa nedočkáte. Pracovať s nimi je ako za trest, ich efektivita je žalostná. Dokážu byť v práci od siedmej rána do desiatej večera a výsledok sa v tom lepšom prípade bude rovnať tomu, čo Európan (Nemec, Slovák, Čech... určite ale nie Juhoeurópan) vyprodukuje za štandardnú pracovnú jednotku. A vaše úsilie skončí v spleti porád z kategórie „oničom".
Fazuľa, gaštanové pyré a zelený čaj všade. Sladké, slané, tekuté, studené, teplé... Kto neodolá túžbe ochutnávať nové veci ten si rozhodne v Japonsku príde na svoje (žiadna novinka). A kto zbožňuje ryby a morské potvory nebude sa chcieť ani vrátiť. Ráno vylovené a zakúpené na miestnom trhu, na obed na vašom stole. Takisto príjemným oživením sú ryžové buľky, ktoré dostať kúpiť naozaj všade. Zasýtia a okrem iného tiež poteší predstava, že ste ušetrili svoje telo dalšej nestráviteľnej pumpovej bagety. Desať bodov za gastronómiu a služby. Úplne iný svet. Ale pozor, nástraha nebezpečia v podobe čínskeho žrádla na vás číha aj tu!! Najprv však v podobe všadeprítomnej plastovej makety či obrazového menu...
Pochutnať si na ryžovej bulke sa dá úplne všade (vľavo)... z každého výkladu na vás vykúkajú makety jedla (vpravo)
Vôbec nie je draho! Obvyklý stereotyp... Tokio a Japonsko ale vôbec nie sú také drahé ako by sa podľa rôznych zdrojov zdalo. Samozrejme ako inde platí aj tu niekoľko základných pravidiel ako vedieť kam ísť alebo to, že niektoré položky drahé naozaj sú (cestovanie, ubytovanie, alkohol). Ale kto vie ako na to aj na tých drahších dokáže ušetriť (rôzne zľavy zakúpené napr. pred príletom atď.). Strava - určite vás nezruinuje. Vysokokvalitné obedové menu (kladiem naozaj dôraz na slovko vysokokvalitné, nedá sa porovnať s naším hnusom) vás vyjde na 200 Kč/8 Euro a naozaj stojí za to! Večera v bare či reštaurácii, ak viete kam tak si nielen pochutnáte ale vás poteší aj prijateľná cena... Záverom však platí rovnako ako aj inde - kde sa viac zarába nedá sa žiť lacnejšie (ako na Slovensku).
Luxusné obedové menu za pár (vľavo)... vysokokvalitný zelený čaj v tradičnej čajovni (vpravo)
Svet fajčiara naruby. Fajčí sa v reštauráciách a nefajčí sa vonku. Nestane sa, že vás niekto bude zasmradzovať napr. na zástavke MHD, pre fajčiarov majú po meste vybudované búdy (či iné priestory) na fajčenie. Na druhej strane, v reštaurácii pri jedle to zrovna príjemné nie je...
Žiadne sprepitné! A Slovák si mastí ruky... V Japonsku sa nedáva žiadne sprepitné, Japonci ho nepoznajú a mohli by ste ich dokonca aj uraziť. Ak sa chcete odvďačiť podarujte niečo hmotné, avšak, kto z nás už chodí do reštaurácie s darčekmi (okrem Santu). Ak chcete naozaj obdariť, príďte znova.
Polotovary od výmyslu sveta. Život Japonca je uponáhľaný. V práci trávi polovicu dňa (bez výsledku), vo vlaku spí... často večeria neskoro a veľmi často polotovar zakúpený v jednom z non-stop otvorených supermarketov. V ponuke nájdete naozaj všetko možné: od šalátov cez sushi, slíže (nudle), mäso, až po morské riasy či tofu (naozaj lahodná a neznáma chuť, s tofu ako ho poznáme my neporovnateľné).
Iba zlomok toho čo ponúka niektorý lokálny trh (vyššie)... večer polotovarov (nižšie)
Verejné toalety. Nečakajte, že na nich nájdete papierové útierky, ak budete mať ale šťastie osušíte si ruky fúkačom značky Mitsubishi. Mydlo iba zriedka... Zase ale toaleta sedavá, to je naozaj terno! Okrem bulharských stupačiek tu nájdete aj misy európskeho štýlu, ale pozor!! Vyhrievané a so zabudovaným bidetom. Návšteva WC sa tak stane zároveň aj spríjemnením dňa v podobe masáže konečníku, či ako (haha)... Čistota na toaletách naozaj ukážková. No a zo ženského rozprávania zase vieme, že väčšina ženských toaliet obsahuje tiež sedačku pre dieťa, ktoré tak pohodlne počká až mamina dokončí potrebu.
V mori sa nekúpe! Cítite, vidíte ale neomočíte. Aspoň nie v Tokiu a okolí. Na jednej z vychytených pláži sa však môžete opalovať do sýtosti.
Prekvapí vás kúsok domova. Značka Manufaktúra v jednom z miestnych nákupákov. Hold, expanzia nepozná hraníc....
Všetko sa dokonale koordinuje. Nájdete ich skoro všade. Koordinujú pri vlakoch, v metre, autobusoch... na ulici. Názov koordinátor, náplň práce koordinovať. Hmm... Senior Train Coordinator. Neznie až tak zle, či? Hlavne, že je práca...
Infantilná mládež. Čo im v detstve zakážu školské uniformy a ďalšie pravidlá to Japonci doháňajú v postpubertálnom veku. Farby, ktoré by ste na ulicu na seba rozhodne nedali, predmety, ktoré by ste si so sebou na ulicu rozhodne nevzali.
Disciplinovaný vodič. Trúbenie iba výnimočne. Ach aký rozdiel napríklad s takou Moskvou, kde je trúbenie národným športom alebo ak netrúbiš si nič!!! Presne podľa očakávania je japonský vodič svedomitý, zodpovedný a slušný.
Miera alkoholu, úplne o inom. Japoncovi stačí málo a už lieta. Ak ale platí, že v bare je zakázané na určitom mieste tancovať (napr. priamo pri stole), buďte si istý, že si nezatancujete! Ani keby ste boli jediná skupina...
Japonsko... úplne iný svet. Kto navštívil vie. A tým ostatným rozhodne odporúčam, do smrti nezabudnete.
