Matej Šemšej
Grécka kríza na Košickej v Bratislave – v reštaurácii Taverna
Možno iba mávnete rukou a možno ani nedočítate do konca. Zážitok z Taverny na Košickej ulici (Bratislava) ale stojí za to, najmä ak sa tam v blízkej dobe chystáte...
You don't have to be dying to start living (Zach Sobiech) Zoznam autorových rubrík: Cestujem, bicyklujem...., Môj život mojimi očami, Svoju rodinu si chráň, Bratislava naša krásna, Týkajúce sa histórie, S polytyki..., Všeličo, Chvíľka poézie
Možno iba mávnete rukou a možno ani nedočítate do konca. Zážitok z Taverny na Košickej ulici (Bratislava) ale stojí za to, najmä ak sa tam v blízkej dobe chystáte...
Nie nie, žiadna irónia nadpisu, na tomto mieste nejdem p. Záhradníka a spol. kritizovať (i keď, po včerajšom zážitku s dvoma povracanými bezdomovcami v 201-ke by som mohol kľudne na tému „Už vidím šoféra, ako takých vylúči z dopravného prostriedku“). Chcem Dopravný podnik konečne raz aj pochváliť. Keď už sa nezvyšuje komfort nášho cestovania, posun smerom k ľuďom sme zaznamenali aspoň v sekcii služby cestujúcim. Konkrétne mám na mysli sprístupnenie možnosti objednania si cestovného lístku prostredníctvom sms správy. Za smsku v hodnote 24 korún dostanete 70 minútový lístok. Hneď po sprístupnení tejto služby sa našli veční frfloši, ktorí kritizovali cenu či dĺžku lístka. Áno, pre študenta či človeka cestujúceho kratšiu trasu takýto lístok rozhodne výhodný nebude. Ak však bežný smrteľník cestuje z bodu A do bodu B dlhšie ako 40 minút, už sa preňho výhodným stáva = na túto cestu spotrebuje jeden polhodinový a jeden desaťminútový lístok, za ktoré zaplatí 32 korún, ušetrí teda 8 korún (prepočet na Euro prosím realizujte pomocou svojej Eurokalkulačky:). Waw, teraz už nemusíme bezcieľne blúdiť po okolí a hľadať zástavku s „lístkomatom“, nebudeme sa vzápätí rozčuľovať
V živote človeka sa pohybujú tiež ľudia, ktorých nikdy nevidel... s ktorými sa nikdy nestretol, nemal možnosť sa s nimi rozprávať, no i tak ich odchod znamená smútok, ľútosť... prázdno... Šokovala ma správa, ktorú som si prečítal v Bratislavských novinách... Gustav Bartovic, Bratislavčan, novinár, trefný komentátor diania naokolo, vynikajúci glosátor, tvár z novín, už nie je medzi nami...
Chceme byť turistické veľkomesto, len neviem, či novodobé praktiky našich prostitútok tomu napomôžu. Prevencia? Asi veľmi ťažko, zákon je na tomto mieste prikrátky. Takže nám asi neostáva nič iné, iba sa ich kšeftu s láskou dobrovoľne prizerať...
Na námestí Slobody pred budovami Vojenského ústredného zátišia potulujú a povaľujú sa z večera, najme okolo polnoci po tráve milujúce sa páry, až je to nápadne rušné aj rušivé pre neprestajné výskanie, šuškanie, šutorenie, výkriky... (August 1941)
Najčítanejšie bratislavské noviny priniesli článok s názvom “Staré Mesto chce chrániť turistov pred výtržníkmi”. Starosta Starého Mesta A. Petrek v ňom uviedol, že sa sprísnia kontroly na dodržiavanie nočného pokoja a obmedzenie výtržností.
Každé mesto má svoje špecifické čaro. Dianie na uliciach dýcha svojskou atmosférou, ktorú často dotvárajú postavičky všetkým známe. Stretáme ich dennodenne, pristavíme sa pri nich, či prefrčíme náhliac sa okolo. Veď aj zajtra je deň. Jednou z nezabudnuteľných osobností bratislavských ponovembrových ulíc bol aj gitarista a spevák Rudo „Koro“ Ulehla. V marci 2008 si pripomíname piate výročie jeho úmrtia.
Prednedávnom som vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko k revitalizácii Podhradia v takej miere, v akej ju prezentuje päť víťazných návrhov projektu „Vydrica“. Svoj protest som zaslal aj developerskej spoločnosti Zillion, ktorá súťaž vypísala.
Koncom októbra vyhlásili výsledky architektonickej súťaže ktorá rieši budúcu podobu bratislavského Podhradia. V rámci projektu Vydrica prebehlo päť súťaží a vyhlásení boli piati víťazi.