Matej Šemšej
Vianočná...
Milujem Vianoce… Čím som starší, tým viac. Milujem ich aj pre... spomienky. Spomienky na moju nebohú mamu, ktorá sa vždy rozkrájala, aby všetko bolo dokonalé.
You don't have to be dying to start living (Zach Sobiech) Zoznam autorových rubrík: Cestujem, bicyklujem...., Môj život mojimi očami, Svoju rodinu si chráň, Bratislava naša krásna, Týkajúce sa histórie, S polytyki..., Všeličo, Chvíľka poézie
Zoznam článkov blogera
Matej Šemšej
Politika Čo mi napadne keď sa povie Havel
Král Václav jedna parta je se šmelinářským šmejdem. Pod střechou velký partaje se u koryta sejdem. Tak spieva Karel Kryl vo svojej óde na demokraciu. Alebo skôr v satire na porevolučný vývoj.
Matej Šemšej
Z Bratislavy k moru... na bicykli!
Televízie, rádia a iné dopravné servisy hlásali v strede júla prepchaté chorvátske diaľnice. Dostať sa k moru bolo akoby za trest, viac nervov ako radosti. A tak sme sa rozhodli sadnúť na naše bicykle a do Chorvátska dobicyklovať!
Matej Šemšej
Hanba naša tradičná alebo potrebujeme odkaz Vasiľa B.?
Tak nejako sa už stáva tradíciou, že sa až príliš často musíme v dnešnej dobe hanbiť za to, že sme Slováci. Mne sa to opäť podarilo dnes večer - svet obletela správa o pomaľovanom pomníku Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci, niekde na konci sveta. Asi to bol iba chabý pokus o zviditeľnenie lokality, a ja dúfam, že bol, lebo okrem snahy o zintenzívnenie turizmu ma nenapadá žiadny ďalší a aspoň sčasti z logického myslenia vychádzajúci dôvod takéhoto do neba voľajúceho hriechu.
Matej Šemšej
Naprieč Nemeckom v sedle alebo z Hamburgu do Augsburgu za 8 dní
Keď si Janči v lete 2013 vyskúšal aké to je oblízať čelné sklo Volkswagenu s rakúskou poznávačkou, vedeli sme, že musíme pribrzdiť. Janči si pár dni poležal v nemocnici v meste Steyer, o jeho fyzický stav sa staral personál, o ten
Matej Šemšej
16 (ne)známych zaujímavostí o Japonsku
Japonsko je samozrejme úplne iný svet ako ten náš, kto navštívil vie. Po mesiaci strávenom v hlavnom meste krajiny vychádzajúceho slnka mi nedá neohliadnuť sa a nespomenúť si na fakty, ktoré mi prišli netradičné či úsmev
Matej Šemšej
Dovolenka v sedle alebo Čechami, Moravou, Poľskom a Slovenskom...
Napadlo vás už niekedy aké to asi je nabicyklovať za 11 dní vyše tisíc kilometrov? Že si to neviete predstaviť? Že by ste to možno aj zvládli? Že nikdy v živote??? Pre tých, čo začnú uvažovať tu mám jeden príklad a zároveň aj tip
Matej Šemšej
Grécka kríza na Košickej v Bratislave – v reštaurácii Taverna
Možno iba mávnete rukou a možno ani nedočítate do konca. Zážitok z Taverny na Košickej ulici (Bratislava) ale stojí za to, najmä ak sa tam v blízkej dobe chystáte...
Matej Šemšej
Praha Bratislava za tri dni
Na začiatku bol šialený nápad. Ako to už často chodí, k realizácii potom už iba krôčik... Krátko po tom, čo som si pre účely triatlonu obstaral svoj prvý bicykel po niekoľkých rokoch, zrodil sa v mojej hlave nápad. Praha
Matej Šemšej
Tabule hanby pred obchodmi, skvelý nápad!
Praha, Hlavní nádraží, bioobchod, niekedy začiatkom mája... nedeľa poobede... Aloe Vera alebo čerstvá lisovaná šťava z karotky... kontrolujem dátum spotreby... karotka, včera!!!! Beriem Aloe Vera a pri pokladni upozorňujem predavačku: „tú karotku máte po záruke"... „prosím?"... „vravím, že tú karotku máte od včera po záruke!"...
Matej Šemšej
Vo vlaku...
Dieťa sa hralo v maštali a nemalo predstavu o tom, čo sa deje... Akonáhle začulo krik, plač a streľbu, schovalo sa v slame.... Bálo sa vyjsť na ulicu, malo strach z uniforiem... napokon to nevydržalo, vyhnal ho hlad... O
Matej Šemšej
Pražský maratón - "tenkrát poprvé"
Maratón alebo maratónsky beh je beh na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Jeho vznik bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorého v roku 490 pred Kr. vyslali z mesta Maratón do Atén, aby oznámil, že Peržania boli zázračne porazení v bitke pri Maratóne. Podľa legendy zabehol celú vzdialenosť bez zastavenia sa, ale krátko po tom, ako odovzdal odkaz o víťazstve skolaboval od vyčerpania a umrel... Toľko múdrosť wikipédie. Kto maratón zažije na vlastnej koži, necíti sa o nič lepšie. No celú trať ho poháňa pocit, že píše históriu, aspoň tú svoju. Ale poďme pekne poporiadku.
Matej Šemšej
Mário
Pršalo už niekoľký deň po sebe. Miestami iba hŕstka malých kvapôčok, inokedy zase lejak ako z krhly. Dážď zbesilo bubnoval na parapetu a narúšal tak pokojný priebeh vlečúceho sa dňa. I napriek nečasu som sa rozhodol vybrať na cintorín. Na narodeniny sa predsa zabúdať nemá.
Matej Šemšej
Paplónová obliečka
Život je zvláštny. Až sa to bojím vysloviť, no niečo ako dar a trest zároveň. Človek si vo svojej duši uchová tie najkrajšie momenty, no nedokáže zahnať ani tie najbolestivejšie. Keď nás opustí milovaná osoba, rana sa nikdy nezahojí. Každou stratou sa naše srdce štiepi čoraz viac a viac a časť z nás bude navždy chýbať.
reklama
Matej Šemšej
Ďakujem, neprosím...
I obdržal som správu od tímu sme.sk, ktorý potrebuje moju pomoc. Vraj... Po zavedení úspešnej karmy blogerov pred pár rokmi bude tím sme.sk niečo obdobné aplikovať i na diskutujúcu populáciu. Prieskum medzi diskutujúcimi, ktorých príspevky považuje tím sme.sk za "kvalitné", rozhodne o...hmm, o čom vlastne rozhodne? Nie je podstatné... Podstatným je fakt, že tím sme.sk zaradil mňa medzi diskutujúce ani nie jedno (šťastné!) percento s najkvalitnejšími príspevkami, ktoré má pomôcť „glorifikovať" najlepších a „udať" najhorších diskutérov. Pardon, najprínosnejšie a najpodnetnejšie verzus zlé a agresívne.
Matej Šemšej
1968 – spomienka vo veršoch
A znova sme o rok starší... čas opäť raz dospel k chvíli, kedy si pripomíname výročie udalosti, ktorá sa naplno zapísala do novodobých dejín nášho národa. Dnes je to presne 41. rokov od vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Táto „internacionálna pomoc proti kontrarevolúcii" aktivizovala telo i myseľ. V daný moment i po rokoch... Na nasledujúcich riadkoch prinášam aspoň zopár veršov zaoberajúcimi sa tematikou tohto neslýchaného činu.
Matej Šemšej
Ale no, neboj sa, to zvládneš...
Veľmi sa bojíme smrti. Svojej nie natoľko, ako smrti svojich najbližších. Často som sa dozvedal o smrti niekoho otca či matky, brata, sestry, dcéry, syna... no nikdy som si to nedokázal predstaviť na vlastnej koži. Ale kto si dokáže... Čo by som robil? Ako by som to zvládol? Dokázal by som to? Neznesiteľné muky nepochopené tým, kto nezažil. A keď to prišlo, nechápal som. Nevedel a nechcel pochopiť... Nevládal pochopiť... Ako môže človek, ktorý ešte donedávna rozdával toľko energie, zrazu nebyť? Nikdy sa nevrátiť z práce domov, nečakať pri dverách, nešíriť radosť a šťastie každodennosti...
Matej Šemšej
Sen
Prisnil sa mi sen... Prišiel som ťa navštíviť a ty si na mňa prehovorila. „Maťko, pomôž mi, ideme domov..." Pomohli sme ti vstať a odkráčali sme ako jedna šťastná rodina... Opäť spolu... Opustili sme nemocničnú chodbu, nastúpili do výťahu a za niekoľko okamihov sa nám obrovská ohavná budova nemocnice vzďaľovala na obzore...
