Matej Šemšej
Ale no, neboj sa, to zvládneš...
Veľmi sa bojíme smrti. Svojej nie natoľko, ako smrti svojich najbližších. Často som sa dozvedal o smrti niekoho otca či matky, brata, sestry, dcéry, syna... no nikdy som si to nedokázal predstaviť na vlastnej koži. Ale kto si dokáže... Čo by som robil? Ako by som to zvládol? Dokázal by som to? Neznesiteľné muky nepochopené tým, kto nezažil. A keď to prišlo, nechápal som. Nevedel a nechcel pochopiť... Nevládal pochopiť... Ako môže človek, ktorý ešte donedávna rozdával toľko energie, zrazu nebyť? Nikdy sa nevrátiť z práce domov, nečakať pri dverách, nešíriť radosť a šťastie každodennosti...