Jedna pozícia – ako dlho?
Človek ránovstane a jedna z myšlienok, ktoré ho okrem želania nevyraziť si zubnoukefkou všetky zuby napadne, je tiež: “Ách jáj, znova do práce”. Nezávislé odtoho, aká skvelá, kreatívna či dynamická jeho práca je, po čase sa aj tátostane rutinou. Nič než frustrujúcou rutinou. Vôbec sa z nej neteší, prichádza do nej s nechuťou,nevôľou a bez nálady. Áno, sú výnimky a džoby, ktoré bavia, napĺňajú, posúvajúvpred. Otázne je ako dlho. Osobne si myslím, že obdobie, za ktoré sa jedna pracovnánáplň stane pre človeka rutinou sa dá vymedziť na 12 – 24 mesiacov. Po takomto časovomobdobí (pokiaľ sa samozrejme nejedná o pozíciu typu generálny manažér čispolumajiteľ firmy) je človek pripravený na nové výzvy a ciele.
Zmena prostredia – ideálne riešenie?
Spoločnosti sa v dnešnejdobe predbiehajú ďakovnými „prezentmi“ pre ľudí, ktorí svoju lojalitu kvlajkovej lodi preukazujú nespočetným množstvom odpracovaných rokov v pracovnomvýkaze. Nováčik si ich často môže pomýliť s kancelárskym inventárom, chýbaim už len značka hmotného investičného majetku. Päť, desať, dvadsať či viacrokov v jednej spoločnosti, čím dlhšie, tým väčšia honorácia. Múdre hlavy vedátorovsi zase lámu mozgové závity nad tým, koľko je optimálna doba strávená v jednompracovnom prostredí. Vytvárajú tabuľky, triedia podľa všakovakých kritérií... Osobnesi myslím, že päť rokov je akurát tak dosť. Samozrejme, ak sa jedná o závratnú kariéruneskutočných rozmerov, nevidím problém v dlhodobejšej trvácnosti. Po piatichrokoch v tých istých priestoroch sa vám však môže ľahko stať, že si pomýlite kolegyňus manželkou, vyjdete z toalety v trenírkach, pracovníka SBS služby narecepcii sa pravidelne pýtate, či nemáte poštu, odkazy alebo balík či získate prirodzenúaverziu na žltú farbu (nakoľko všetko naokolo je natreté pravé vo farbách Boha slnka Rá).
Talent verzus Jobhopper
Zo západu doraziltiež iný trend – rozvoj vlastných talentov.Mnohé spoločnosti sa dnes rady pochvália svojou vlastnou liahňou, rozvojovýmiprogramami, rôznymi akadémiami, tzv. intershipmi, či programami pre absolventovod výmyslu sveta. Čo už však nespomenú je fakt, že ľudia konkrétnou spoločnosťouodchovaní v tejto často i pri nadmernom výkone nedosahujú finančnéohodnotenie primerané ich schopnostiam a skúsenostiam. Je priam až smutné,keď spoločnosť v dnešnej dobe vychová talent a vzápätí ho nechá odísť prepár tisícok ku konkurencii. Na jeho miesto príjme človeka, ktorý ani zďaleka nepoznáprostredie, procesy, ľudí, systémy či ďalšie životu potrebné mechanizmy, navyše,spoločnosť ho v porovnaní s predchádzajúcim talentom doslovne preplatí. Kde jepotom logika?
Veľmi často sa mnohýmľuďom vyčíta ich “prelietavé” chovanie. Takýto na pracovnom trhu sa pohybujúci jedincizískali aj pseudonym „jobhopperi“. Mnohýmivyčítané, pre jobhoppera praktické. Dnešný pracovný trh umožňuje rozhodovať samedzi viacerými lukratívnymi alternatívami. Jobhopper berie iba to najlepšie, zotrvárok, rok a pol a znova mení. Najčastejšie kvôli peniazom. A že ich inde dostaneviac, o tom niet pochýb. Pri súčasnom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily spoločnostinezaujíma, či jobhopper po 12 mesiacoch zmení spoločnosť alebo nie. Potrebujúho teraz a hneď, čo bude bude, nejako už len bude. Jobhopper tak migruje a jehoplat neustále rastie do astronomických rozmerov. Talent alebo jobhopper? Tendruhý jednoznačným víťazom!
Študent je kráľ, nech žije kráľ!
Sezóna pracovnýchveľtrhov je za nami (prelom februára a marca) a neostáva nič iné nežkonštatovať – študent je kráľ. Spoločnosti sa v boji uchytiť si týchnajschopnejších doslovne predbiehajú. Študentík si tak môže vyberať spomedzinekonečna alternatív, je lákaný mnohými spôsobmi, stratégia jeho „ulovenia“ častoide až za hranicu nezmyselnosti. Nejednému sa hlava zatočí keď vidí, kam až súpotenciálni zamestnávatelia ochotní zájsť. Jedným z najzaručenejších ťahovpritom i naďalej ostáva rozmanitosť a kreativita pri voľbe darčekovýchpredmetov. I keď, rozumný študent sa určite nenechá obalamutiť ružovouplastelínou čo skáče, otváračom na konzervy a kľúčenkou v jednom, koženýmobalom na cédečká, pieskovým „hekískom“ alebo nízkorozpočtovým rádiom.
Prístup k informáciámdnes už tiež nie je žiadnym problémom. Pracovné veľtrhy, internet, reklama,rôzne periodiká či katalógy, statické elektronické softvérové "jobboardy", účasť naprednáškach... atď. atď. ... Na druhej strane vyzerá niekedy absurdne, keď saštudent či absolvent bez akýchkoľvek skúseností rozhovorí o svojich očakávaniacha predstavách, obzvlášť tých platových. No boj oňho sa zostruje, je jasné,že napokon bude spokojný.
Spomínam na časy,keď som bol študijne aktívne činný ja. Spomínam, no nepamätám sa na obdobné možnosti.Študent je dnes kráľ, je to už raz tak.
Práca. Súčasťnášho života, realita to každodenná. Moderný trh práce so sebou prináša neskutočnémnožstvo možností. A keďže väčšina populácie (až na tých pár jednotlivcov,ktorí riadia smerovanie sveta) pracovať musí, je na nej, ako sa pri napredovanísvojej kariéry rozhodne. V konečnom dôsledku sme aj tak otrokmi svojejdoby a je len na nás, ako tento fakt prijmeme a čo si z neho odnesieme.
