HistóriaTerchovej sa začala písať pred viac ako štyristo rokmi. Zakladajúca listinaobce pochádza z 22. apríla 1580a názov obce je prvý krát doložený z roku 1598.Postupom času začala obec rásť a pomerne rýchlo dochádza k diferenciáciimiestneho obyvateľstva. Pôvodne valašská osada sa zmenila na pastierskoroľníckuobec.
V druhej polovici17. storočia prichádzajú do obce noví usadlíci, podľa písomných dokladov ide oValachov, ktorí sa ešte niekedy v 16. storočí usadili v tešínsko - kysuckýchvrchoch. Mimoriadne ťažké dôsledky malo pre obec dlhé obdobie sucha z druhejpolovice 19. storočia. Vyústilo do morovej epidémie, ktorej podľahla značnáčasť tunajšieho obyvateľstva. Ľudia začali húfne opúšťať nehostinný kraj ahľadať prijateľnejšie životné podmienky na Dolnej zemi.
Počasoslobodzovacích bojov, na samom sklonku druhej svetovej vojny, bola polovicadrevenej časti dediny vypálená. Nemci začiatkom apríla 1945 pri svojom ústupevypálili celkom 170 domov. V prvých povojnových rokoch dochádza v rámcidvojročného plánu obnovy k vybudovaniu novej Terchovej.
Obyvatelia obce saodjakživa zaoberali chovom oviec, pracovali v lesoch a v lomoch.V 19. storočí tu bolo 10 mlynov a papiereň. Aj počas obdobia prvejČSR sa obyvatelia zaoberali pasienkarstvom, salašníctvom a prácouv lesoch. Do roku 1945 tu pracovala tehelňa a do roku 1967 saspracúval kameň. V obci je dnes veľká dielňa na spracovanie drevaa výrobu drobných úžitkových predmetov a hračiek.
Juraj Jánošík sanarodil v roku 1688. Pochádzal z chudobnej poddanskej rodiny. Akoosemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II. Rákociho. Poporážke kurucov pri Trenčíne r. 1708 utiekol domov, no chytili ho cisárskižoldnieri a začlenili do strážneho oddielu na Bytčianskom zámku, kdeväznili zajatých kurucov. Tam sa spoznal s Tomášom Uhorčíkom. Spoločne utieklia zoskupili okolo seba ozbrojenú družinu. Prepadalli kupcov a pánovv Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej a Gemersko-Malohotskej stolici,takisto v Poľsku, Sliezsku a na Morave.
Ich zbíjanie však netrvalodlho. Jánošika v roku 1713 chytili a stoličný súd v LiptovskomMikuláši ho odsúdil na smrť obesením na hák. Mal iba 25 rokov. Ľud si hozapamätal ako toho, čo „bohatým bral a chudobným dával“. Jánošikovskálegenda postupom času rástla a ešte i dnes vedú odborné i laickékruhy početné debaty o jej primeranosti.
Dnes dozerá Jánošík na Terchovú zo svojho mohutného podstavca (stavba v roku 1988).
Text:
www.osobnosti.sk
www.skrz.sk
www.terchova.sk
