Ide to so mnoudole vodou, je to už raz tak. Všetko sa začalo pred necelým rokom, keď mi nafiremnej akcii, populárne tiež nazývanej tímbilding, kolega nechtiac zlomil ruku (chudák, bol z tohoviac vystrašený ako ja). Určite tiež nechtiac nás kolegyne poverenéorganizáciou danej udalosti zabudli poistiť a určite tiež nechtiac za svojskvelý organizačný výkon následne obdržali niečo ako cenu, v našej firmepopulárne nazývané bronsavárd. Tak či onak, čakala ma operácia, pri ktorej mido ramena cez lakeť zaviedli, hmm, ani neviem čo to vlastne bolo, tuším nejakédróty, železá, či také niečo pán doktor spomínal. Vraj to má niečos astronautmi, ale to bol asi iba vtip. Šesť týždňová péenkaa niekoľko masturbácii opačnou rukou – neodporúčam. Zmena je síce život,ale opačnou to nie je ono. Najmä keď si pritom driete sádrou od ramena až pozápästie do ľavého kolena.
A prišieltretí január a výber drôtikov. Predoperačné vyšetrenia, čuduj sa svete,ukázali zvýšené výsledky pečeňových testov. Darmo presviedčam doktora, že tourčite ten Silvester, kde sme ťahali štyri dni v kuse. Smola, podozreniena mononukleózu.Našťastie prekonanúbez môjho vedomia, ten lepší variant. Drôty z ramena vytiahli, vraj bytonemal byť až taký problém. Ešte že si boli tak istí. Nasledovalaniekoľkomesačná pseudodiéta (pseudo preto, lebo ani v skutočnom životenejem a nežijem nezdravo) a niekoľko spoločenských akcií v rolištatistu a dokumentaristu. Áááá čo, aspoň bola sranda, tento krátz tej druhej strany. Je celkom zábavné vidieť ľudí válať sa po zemi avedieť, že ráno nebudete oprašovať vlastné šatstvo a liečiť vlastnúopicu. Koncom apríla som sa vybral po krvné výsledky, či támonča už dala pokoj. Ale áno, pečeň je ok. Ibaže ja idiot som v deňodberunechal u lekára sputum. Veď čo, mal som doma jednu prázdnu nádobku,rekuzoberem, keď už za to platím. Chyba. Lekár mi oznámil, že síce pečenmám užvyliečenú, v hrdle mi však kraľuje zlatýstafilokok (hurá, rovno zlatý!) a na pľúciach nejaká skoroplieseň. Vraj mám ísť zaalergologičkou. Ta reku, idem, čo to dá.
Panialergologičku môj nový kamarát v hrdle veľmi nezaujímal, skôr bola žhavánapichať do mňa všetky tie drobné ihličky, veď aha, ako sa krásne trbliecú!A ja, rodený nealergik, hádajte čo. Presne tak, rovno tri v jednom.Vraj roztoče, trávy a chlad. Skvelákombinácia, v lete v čase „sezóny“ ma ani len nenapadne schladiť sideň pri boxoch v supermarkete či rozvaliť sa na starom koberci. Ale aspoň,že stupeň alergie nie je pokročilý, len ma to tak „lízlo“. A to aninepijem pepsi light. Niekoľko týždňov neskôr zahlásil pán traumatológ, žedôvodom nevystretia ruky sú výrastky na lakti a nadbytočný vápnik, musímesekať! Tretia operácia ľavej ruky,tretia narkóza, no čo, aspoň budem mať zas halucinácie, tešil som sa. Tešil saaj pán doktor, keď mi víťazne po operácii oznamoval: teda poviem Vám, toľko som tam toho vysekal!!! Brúsil som, vŕtal som, sekáčsom skoro zlomil!!! Chvala Vám, pán doktor, ruku už takmer vystrem, malozmysel.
Asi som bolpridlho v pohode, asi mi to nedalo. Inač si neviem vysvetliť, že som zrovna nadovolenke a zrovna v deň mojich narodenín a zrovna po daždi (azrovna nie najtriezvejší) padol na drevenom šmykľavom parkete a udrel si koleno.Vlastne, v tú noc som vletel ešte v plnej rýchlosti doprotiautomobilových železných zábran na neosvetlenom chorvátskom mokromchodníku a prevesil sa cez ne tak, že ma dvaja domorodci, čo vedľazatvárali krčmu, utekali ratovať. Ale tak, to je detail. Paradoxne, modrina cezpol stehna sa vyliečila za pár dní, pozostatky z pádu na diskotéke však ostaliv podobe vody v kolene.Nič vážne, nemuselo sa vyberať operatívne, vyriešili to zázračné tabletky.I keď koleno cítim ešte dnes, prežijem to. Veď lepšie je mať dve kolenáako žiadne kolená.
Tak čo, že nienajhoršie? A to ešte neubehol ani rok od prvého úrazu, snáď zbierkueštedovtedy doplním. A ľudia naokolo sa idú sťažovať, ako ich neposlúchazdravíčko. A že čo ja o tom viem, veď som ešte mladý a vitálny. Áno,som. Ktovie čo by bolo, keby som nešportoval koľko športujem, nežraltoľkozdravého ako žerem. No nesťažujem si, žijem. A k lekárovi pôjdemnajbližšie až na nejakú tú amputáciu.Veď keď už, tak poriadne...
PS: momentálnesom prechladnutý, ale to asi naozaj nehrá rolu.
