Ani sám netuším prečo,ale asi je to nadmerným množstvom alkoholu, ktoré som včera skonzumoval. Veď pravépo opici máva človek nostalgickú a sentimentálnu náladu, sklony k bilancovaniua nezmyselnému premýšľaniu o tom, čo bolo a čo mohlo byť. Keby... Pri pohľade z okna a myšlienke nateba si spomeniem na šťastie, ktoré aj mňa na chvíľu stretlo a ktoré zmizlo takrýchlo, ako sa zjavilo.
Ani sám presneneviem prečo, veď túto kapitolu som uzavrel raz a navždy, raz a navždy somuzavrel teba. Nikdy viac do tejto rieky nevstúpim, ale aj tak. A pritom viem, žeby sa nikdy nič nezmenilo, ty by si sa nezmenila. Lebo ľudia sa nemenia, ľudia ostávajútým čím sú, ber či neber. Nikdy nebudem ľutovať, že som ťa stretol, ani to, žesme to skúsili druhy krát. Práve vtedy, keď si opäť zlomila moje srdce, som siuvedomil, že existuje niečo ako život bez teba. Bez tejto skúsenosti by som sa stálesám seba pýtal čo by bolo keby...?Nádej by stále žila, živila sa mojou slabosťou. Takto je však mŕtva a ty si odišlas ňou.
Odišla si s ňou aja viem, že je po všetkom. Dvere zavreté, zabuchnuté a zamknuté na štyri zámky.Odteraz ideme každý svojou cestou, ja tu a ty tam. Ja tam a ty tu. Odišiel som zmesta a zmenil život od základov. Nie kvôli tebe, nenamýšľaj si. Kvôli sebe. Stebou či bez teba, tak či tak by sa tak stalo. Zmena je život a mne sa zatiaľ darí.Ani na sekundu som nepochyboval, prvý krát v živote som o niečom presvedčenýna milión percent. Viem, že ti to je jedno, ale chcem, aby si to vedela. O vzťahochnechcem ani počuť, dlhu predlhú dobu. Ale aj to sa zmení…
Život je zvláštny.Láska je zvláštna. Nelogická. I napriek všetkým ranám a sklamaniam sme schopní myslieťna toho, kto nám ich zapríčinil. Niekto odíde z mysle, no na niekoho budeme spomínaťdo konca života. Dali by sme za toho druhého život i keď vieme, že on za násani ruku do ohňa. A tí čo by dali život za nás nám za pohladenie nestoja. Láskaje zvláštna. Nechápem jej a nikdy nebudem. A vlastne ani nechcem. Ale kto áno?
Neviem, prečo somsi pri pohľade na Mlynskú spomenul na teba. Bolo to skvelé, báječnéa akoby z iného sveta. Keby si ma nezradila. A nie raz. Pravdepodobneje to tým alkoholom, kombinácia piva s hruškovicou a ich zostatky v mojej krvi navodzujúatmosféru patetickosti, ktorá dáva podobu týmto riadkom. Sedím v autobusea píšem svoju spoveď. Asi to funguje, cítim sa už lepšie. Napijem sa čírejvody, ktorá ma zachráni pred dehydratáciou tela, nemám ďaleko od dehydratácie duše.Dnes s tým už ale viacej nespravím, jednoducho to prespím. Odíde ako prišlo. A životbude skvelý. Bez teba. Už pomaly začínam chápať prečo…
