Keď načrieme dohistórie slovenského národa za posledných 160 rokov zistíme, že hneď niekoľkorokov s osmičkou na konci prinieslo Slovákom sklamanie, bolesť, slzy. Isteže,každá minca má dve strany a nespočetne veľa ich bolo takých, ktoré boli pravýmopakom, či takých, na ktoré si dnes už málokto spomenie. Predsa len, obzrime saešte raz na tie nešťastné.
V roku 1848 bola Európa dejiskomnárodnooslobodzovacích hnutí. Povstal každý, aj Slováci. Naši národní dejateliadúfali, že podporou Viedne konečne získajú pre slovenský národ autonómiua uznanie svojbytnosti. Nedočkali sa. Programový dokument slovenskéhonárodného hnutia, marcový prosbopisz roku 1949 Viedeň zamietla. Nasledovali roky postupne sa stupňujúcejmaďarizácie.
Rok 1918. Koniec jednej z najkrutejších vojen dejín priniesol rozpadrakúsko-uhorskej monarchie. Tisícročnémanželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť, to boli slováAndreja Hlinku v máji 1918. Začalo iné manželstvo. No ani vo zväzkus českým národom neboli naplnené požiadavky Slovákov. A takprišiel rok 1938 . Európa sa zmietalav problémoch, Hitler sa
pripravoval na vojnu. Jednou z jeho hlavnýchpriorít bolo rozbitie nenávideného Československa. Začala to Mníchovská dohoda. Rozhodlo sa o nás bez nás , preto bola dohodavlastne nekompromisným diktátom. Ten určil stratu rozsiahlych území najmä v českejčasti krajiny. Sudety pripadli Tretej ríši. (Územia, ktoré odstúpilo Slovensko Maďarsku, určila Viedenská arbitráž zo dňa 2. novembra 1938, foto). Názoryhistorickej obce sa rôznia. Jedni tvrdia, že v roku 1938 boli Slovácipripravení na autonómiu, preto by táto nastala tak či tak ako prirodzenýdôsledok politického vývoja v ČSR. Druhí vravia, že by ju Beneš nikdynepripustil, nebyť Mníchova. Isté je však to, že dňa 6. októbra 1938 väčšina Slovákov vyhlásenie autonómie prijalapozitívne.
Vojna skončilatotálnou porážkou nacizmu. Slovenský štát, vazal Hitlera, zanikol s ňou. Naobzore bol však nový vládca. Rovnako nebezpečný, neľútostný a krutý. Stalinplánoval obsadiť celú Európu. Ľudovodemokratické režimy sa mu podarilo presadiťv krajinách, ktoré cez vojnu oslobodil. Československo bolo obnovené. NaSlovensku však v demokratických voľbách v roku 1946 nebolo komunistomsúdené zvíťaziť. Utrpeli potupnú a zdrvujúcu porážku. Preto začala pražskácentrála spolu s Moskvou kuť plány. Výsledkom bol február 1948. Komunistický štátny prevrat, po ktorom nasledovalidlhé roky teroru. Určitéspoločenské a politické uvoľnenie priniesli šesťdesiate roky.Demokratizácia spoločnosti presadzovaná AlexandromDubčekom a jeho stúpencami bola však už od začiatku odsúdená na zánik. Socializmus s ľudskou tvárou hovoril tiež o zrušení postavenia strany ako štátostrany. V určitých
formách pripomínal kapitalizmus. To tvrdila Moskva. A tiež že sav Československu schyľuje ku kontrarevolúcii. V noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročil prvý tankpiatich vojsk Varšavskej zmluvy československú hranicu. Ten posledný odišiel ažv roku 1991, dva roky po páde komunistického režimu.
A teraz tumáme rok 2008. Ťažko predpovedať, čonám prinesie. Posnažme sa však, aby ho tí, ktorí prídu po nás, nemuseliklasifikovať ako tragický či nešťastný. Posnažme sa my, všetci, veď všetcitvoríme naše spoločenstvo. Tvoríme spoločnosť. Buďme o štipku tolerantnejší,ústretovejší, či nápomocnejší, ako v roku minulom. Buďme skrátka ľudskí. Spoločnýmisilami takto určite dosiahneme, že nasledovné generácie o roku 2008 nebudúhovoriť v negatíve.
