„A ľudá sú zvedaví, též by chceli zahrát, túmi zahraj tú mi zahraj, a ja povím, akú chcete takú vám zahrajem.A vždycky povedali že Bááábylon“
((babylon))
Rudo začínal natrhovisku na Miletičovej ulici. Neskôr ste ho mohli stretnúť na Poštovej, tam,kde sa stretáva Panská s Laurinskou, či pod Michalskou bránou (foto 2). Na ulicispieval 15 rokov. Volali ho tiež „Majster Hrebeň“. To kvôli trojstrunovejgitare a hrebeňu, ktorým do gitary búšil. V bratislavskom Starommeste sa stal legendou.
„Povedali mi: já sem vás videla do televízora,v rádie, že ste boli pár krát v novinách. Šak já to vím o tem,že sem pár krát v novinách. Sem aj vystupoval v PKO, Bratislavupoznám pravda ne, tak už sem starý známy ne? Ten, potulný gitarista...“
((mesecusec))
Neraz som hozazrel pod Novým mostom, ako „na fajront“ po ďalšom odspievanom dni posedáva namúriku, pofajčieva a lahodnými dúškami vychutnáva fľaškovú dvanástku.Spoločnosť mu neustále robila jeho priateľka, špinavá blondína Dada. Tvorilinerozlučnú dvojicu.
„Pre mňa to je zábava. Baví to aj mňaa hrajem aj pre druhých. Aby tolko nerozmýšlali, ja im scem dať troškuradosť. Niektorý nemá záujem o hudbu... a kto má, ten sa zastaví, toje pravda né?“
((idepostaride))
Jeho rytmy znelimestom a prinášali ľuďom radosť. Mnohí sa pristavili, dali si zahrať naželanie. Rudo bol výnimočným spestrením každodenného života obyvateľov hlavnéhomesta. V zime či v lete. Krátko pred smrťou súhlasil so zverejnenímsvojej tvorby a svetlo sveta tak uzrelo cédečko Vendrflex .
„Hrával sem aj v zime niekedy, pred svátkama,tak snežilo, vtedy nebola zima. Ked sneží, vtedy neni zima. Sem ti ludí zabával, boli veselší. Každý sa okolo mňazastavoval, ten mi tam hodil, ten mi tam hodil, tak sem byl spokojný... Anebola zima, vúbec.“
((vakinblu))
V pondelok 10.marca 2003 podľahol Rudo „Koro“ Ulehla ťažkému zápalu pľúc. V uliciachmesta zrazu zavládlo ticho. Prestali sa ním ozývať špecifické gitarové rytmystriedajúce udieranie hrebeňa a sprevádzajúce hlasný slovensko – rómsko –anglický spev. V uliciach zavládlo ticho a predsa tu po Rudovi niečozostalo. Mnohí Bratislavčania nikdy nezabudnú na potulného gitaristu, ktorý doich uponáhľaných životov vnášal každodenné potešenie.
„A já sem povedal, ja vás nepoznám... vy mapoznáte, ale ja vás nepoznám. Ja hrajem venku, ked ma zbadáte, tak sa uvidíme.Lebo ja sem černý, vy ste bíly. Tak ma skorej spoznáte, jak ja vás...“
