Milujem Vianoce… Čím som starší, tým viac. Milujem ich aj pre... spomienky.
Spomienky na moju nebohú mamu, ktorá sa vždy rozkrájala, aby všetko bolo dokonalé. Alebo pre spomienky, pri ktorých sa ticho a nenápadne vytráca po večeri z kuchyne, aby preniesla darčeky pod stromček. Zazvonil zvoniec a rozprávky bol... sa mohla začať. Milujem ich aj preto, lebo keď odišla tak som si uvedomil, čo je v živote skutočne dôležité. Myslím, že tak naozaj som si to uvedomil práve počas prvých Vianoc bez nej... Vianoce milujem aj pre slzy, ktoré mi stekajú po tvári pri písaní týchto riadkov. Sú to slzy štastia a smútku zároveň. Šťastia preto, lebo som mal možnosť zažiť dokonalé Vianoce v jej objatí presne dvadsaťsedem krát. Smútku preto, lebo dnes mám tridsaťpäť rokov.
Milujem Vianoce pre... tradičnú vianočnú huspeninu, ktorú vždy navarí moja druhá mama. Vtedy idú všetky celoročné vegetariánske tradície stranou. Vianočná huspenina má ale tiež inú hodnotu, pre mňa je to prejav súdržnosti a rodinného puta. Prejav skutočnej lásky, pretože nech sa deje čo sa deje, vianočná huspenina bude! Ako skutočná láska...
Milujem Vianoce, pretože voľakedy som ich nemal rád. Dnes ich milujem práve preto – pre uvedomenie, že človek sa rozvíja a celý život učí. Mení hodnoty, ciele, priority... a to, čo sa mu raz zdalo ako dôvod nemať rád, má dnes dôvod milovať. Som uprostred cesty, ktorá stále nie je na konci ale jej priebeh sa mení. Každým dňom, hodinou, minútou či sekundou... s každým novým úžasným, ale aj menej úžasným človekom, ktorého stretnem. Cesta je cieľ.
Milujem vianočný beh. Na Štedrý deň sám, so svojimi myšlienkami, na prvý sviatok už v zaužívanej zostave nerozlučných kamarátov. Milujem vianočné bežecké bilancovania ako aj predstavu, že už o pár dní budem stáť pred novým rokom. Novou výzvou. Novými snami... Ako už povedal Exupery, každý dospelý bol raz dieťaťom ale máloktorí z nich si na to ešte pamätá. Ľudia prestávajú sniť a prestávajú si vážiť život. Bez fantázie niet snov, bez snov niet šťastia... Bez šťastia niet naplneného života. Milujem Vianoce, pretože znova odomykám komnatu plnú snov. Chcem sniť a chcem žiť, každým rokom viac a viac.
Milujem Vianoce... aj tie posledné. Alebo práve tie posledné. Strávené v úzkom rodinnom kruhu, z ktorého osud vytrhol jedného člena už mesiac po nich. Náhle, nečakane a bolestivo. Pretože život je krehký ako lupeň ruže. Pretože nielen dáva, ale aj berie... Navždy budem milovať spomienku na ten večer. Nerozlúčil som sa na nemocničnom lôžku ale práve vtedy, v ten vianočný večer plný úsmevu, šťastia a porozumenia. Stále v našich srdciach. Navždy.
Nemal som rád Vianoce... Dnes ich milujem, každé jedny. Pre minulosť. Pre budúcnosť. Ale hlavne pre prítomnosť. A želám úprimne a z hĺbky svojho srdca to isté každému, kto ich dnes nemá rád takisto, ako som ich nemal rád ja. Pretože zmena je to, čo nás robí šťastnými, najviac zmena nás samotných.
Milujem Vianoce! Preto, lebo keď raz budem mať vlastné deti, toto všetko im odovzdám. Poslanie Vianoc... Nie drahé darčeky, ktoré sa kopia na hromade, ale skutočné poslanie Vianoc. Láska, porozumenie, šťastie, pokora... radosť, smiech, navždy zachytený okamih. Úžasné spomienky na nezabudnuteľné chvíle a ľudí, ktorí žijú naďalej v nás.
Tak teda, šťastné a veselé, priatelia!!!
