Matej Šemšej - Zradené priateľstvo
Prišli, V tieni noci, tajne. Prišli a bratská láska chladne. Vraj, proti tým, čo povstali. Prišli, neodišli, zostali. Prišli, Salva hromov bleskov. Smrť rozsievali bez slov. Prišli siahajúc na slobodu. Zničiť autonómnu obrodu. Prišli, a cesta či chodník. Krvou zafarbené, no nik nemáva od radosti a či lásky. Prišli V očiach slzy, čelách vrásky. Prišli, V tieni noci, bájne. A roky ubiehali... tajne. Prišli bratská láska vychladla. Ostali, kým sloboda povstala. Gorazd Zvonický - Len črepy Svetová sústrasť s obetou a protest v každej reči nedojmú sovietov. Zverom sa prieči tá obrnená päsť, červení cári. No budúcnosť vám strhne krvavú kuklu z tvárí a vami opovrhne Gorazd Zvonický - Hovory o tom, čo sa stalo „Bratovražedný soviet, ako si môžeš hovieť, v krajine, v ktorej tvoje nežné tanky, slovenský asfalt miesia s krvou povedzme takej Danky?" Gorazd Zvonický - Zver nechce ľudskú maškaru Vitajte, odborníci, v púšťaní bratských žíl! Ešte raz teda zhrešte: režte, ale nás dosiaľ ešte nik nevykynožil. Gorazd Zvonický - Prsty Namnožili sa savci, hlodavci, dravci, prišlo ich ako hmyzu... Už necicajú... Hryzú chtivejšie ako prv. Chlipne a bez móresu žiadajú krv krv krv z okresu do okresu. Ján Vetva - Nádeje skvitli - nádeje zvädli opáš sa mečom Svätopluka, rozožeň hordy nenásytné a poraz navždy mameluka, nech tvoja šabľa bleskom švihne a zotrie biľag pokory, nech Slovák už raz hlavu dvihne, anály slávy otvorí! Miro Procházka - Apel tých, čo k nám vniesli tú zázračnú jar Šesťtisíc vás leží pod Slavínom Vítali sme vás vtedy chlebom soľou vínom a pamätáme dodnes vašu ľudskú tvár A šesťstotisíc prišlo teraz cestou inou Za temnej noci na príšerný kar Hej vstávajte vy mŕtvi drahí pod Slavínom povedzte svojim oklamaným synom aby si strhli hviezdy. A zakryli tvár. Vojtech Mihálik - Jesenné rondely Bol August. Ale z dvoch rán zacelí sa mi skôr tá, čo šľahla neskrývane. Do veku lží sme rýchlo dospeli a z našich snov už nevymiznú zbrane. Ján L. Doránsky - Poinvázna reportáž v rýmoch Ešte že v Bezpečnostnej rade, kde svetský mier sa z debát pradie, hoc mali tváre veľmi kyslé napospol boli jednej mysle, keď pre iné nie, dejinám kvôli, zakúriť riadne Málikovi. Lenže Málik verne po prísloví, remeslo majúc v malíkovi - Vpadli sme - riekol, aké štvanie, do ČSSR na pozvanie. - Po takom traktovaní témy, len-len, že Rada obsadenej zemi neposlala od srdca vďačný pozdravný kábel gratulačný. Anonym - Okupantom Čujte v Moskve, páni milí, Ej, či ste sa len vyfarbili! Hlásali ste pokoj svetu, dnes so zbraňou Ivan je tu! Čujte v Moskve, páni milí, či snáď sme vás my zradili? Je vyčítať možno zradu, keď slobodu chceš národu!? Keď mu chceš dať viacej chleba, skrátka, všetko, čo mu treba?!" Smiech cez slzy (Pravda 28. 08. 1968) „Čierny výtrysk lží a zloby, na oceli krvi blesk, za tankami čerstvé hroby, to ich lásky manifest" Osudy autorov Gorazd Zvonický (29. 6. 1913 - 27. 7. 1995) Saleziánsky kňaz Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor, emigroval z Československa ešte roku 1950, kedy boli v plnom prúde tvrdé perzekúcie (nielen) proti kňazom, ktoré KS neslávne preslávili. Pôsobil v Ríme a Buenos Aires, aby sa roku 1963 vrátil späť do Ríma a odtiaľ sledoval udalosti v ČSSR. Na rodné Slovensko sa vrátil až roku 1992, po 42 rokoch strávených v exile. Jeho pozostatky previezli a slávnostne uložili do rodnej zeme na Národný cintorín v Martine 29. júna 1996. Ján Vetva (09. 06. 1923 - ) Vlastným menom Vít Ušák. Rehoľník, salezián, rímskokatolícky kňaz, básnik, historik, prekladateľ. Po tom, čo komunisti zlikvidovali mužské rehole, sa mu podarilo ujsť do Talianska a tam bol v r. 1953 vysvätený za kňaza. Pôsobil na mnohých miestach, niekoľko rokov aj v Turíne či na Colle Don Bosco a najmä v Ríme. Na Slovensko sa vrátil v roku 1990, momentálne žije v Poprade. Miro Procházka (01. 08. 1921 - 18. 10. 2005) Bol autorom viacerých básnických zbierok, kníh reportáží, rozhlasových hier, venoval sa i divadelnej, filmovej a literárnej kritike, publicistike. Do sveta literatúry vstúpil v roku 1940. Nikdy neemigroval. Vojtech Mihálik (30. 03. 1926 - 03. 11. 2001) Člen komunistickej strany a jej Ústredného výboru. I napriek tomu, že ostro odmietol inváziu, napokon vstúpil do služieb husákovskej normalizácie. Pričinil sa o to, že mnohí slovenskí autori (vtedy) mladej a mladšej generácie nesmeli po roku 1970 publikovať, alebo ich tvorba vychádzala iba okyptená a scenzurovaná. Mnohé jeho básne boli v 70. a 80. rokoch príliš poznačené jeho politickým presvedčením a úsilím presadzovať metódu socialistického realizmu. Dominoval jeho sklon k angažovanej a agitačnej poézii. Napriek kontroverznosti bola jeho tvorba ocenená mnohými literárnymi a spoločenskými uznaniami. Ján L. Doránsky (28. 05. 1911 - 06. 04. 1973) Od r. 1939 pracoval na kultúrnom a osvetovom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave, 1942 redaktor Slov. vojska, 1943 Slov. vojaka, 1944 - 45 vedúci kultúrneho a propagačného oddelenia Domobrany, redaktor Stráže vlasti. Na jar 1945 emigroval, žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku (Assisi, Rím), od r. 1949 sa usadil v Kanade (Montreal). Zdroje: Internet Rydlo, Jozef M.: Dvadsiatyprvý. August 1968 v tvorbe slovenských spisovateľov. Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej,1993, s. 9.Ó, povstaň rytier, čo spíš v Sitne,
Šesťtisíc ich leží pod Slavínom