Tak ako týždňovv roku a dní v týždni,
premietaš si životasvojho film celý,
nezdá sa Ti,
čas letí ako mrak,
veď si doteraz bol bdelý,
no letí, raz je to užtak,
v oblakoch nebasmelý vták.
Spomínaš na časyskvelé,
tomu už je dávno,
Ty zahľadieť sasnažíš späť,
no pokúšaš sa márno.
Smútiš, žiariš, premýšľaš,
na časy, keď sťadeti,
vypúčili nádejea šťastia,
ideálov kvety.
Na jar si sa veselil,
život prebúdzal sa,
všetko znova ožilo,
slnko vie byť spása.
Teplo naplnilo myseľ
i si vedel,
že žiť bude krása.
Rozkvitnuté púčiky
zmenili sa v kvety,
z larievvyliahlo sa motýľča,
naskytol sa Tipohľad,
akoby bol život rajna Zemi,
šťastie opantalo Ťa,
prežíval si, bol sirád.
Poza plota objavil si
abecedu lásky,
od Á po Zet sidiktované
dostal všetky hlásky.
Snažil si sa dotknúťhviezdy,
naťahoval ruky,
no s plynúcimčasom
pribúdali vrásky.
Bol si rád, že je tuleto,
videl si hoprichádzať,
no s letombolesť zjavila sa,
láska Ti srdceskúšala namáhať,
nemyslel si, že krutávie byť,
želal si si radšej nebyť.
S jej odchodomprázdnota Ťa zaliala,
opadalo všetkolístie,
na dvere klopalajeseň
a Ty si márne hľadal,
čo stratil si takdávno.
Zostalo len spomínať,
premietať si svojsen,
ktorý zažil si vjedno ráno,
tak podobné týmvšetkým ránam,
zvrtol si sa chrbtom,
ku všetkýmTvojim ranám.
Až raz srdca dážď,
zmyl spomienkyv jeden deň,
a Ty si získalsilu,
opäť sa dotknúť neba
snažil si sa užnebáť.
V jedno chladnézimné ráno
si pochopil životazmysel,
že nič netrvá večne,
ako si si myslel.
Zima zahalila nádej,
chladla iskra Tvoja,
jarný nádych, letnýdážď či jesenné lístie
nezažiješ znova,
i vedel si,
že nepreskočíš viacponad lásky plota,
v jedno chladnézimné ráno
si pochopil celúabecedu života.
(december 2003)
