A včul tu máme kapitalizmus. Demokraciu. Možnosťvýberu. Mnohé šance. Skutočne? Nie takcelkom, zamračí sa pamätník a pri spomienke na časy dávno minulé sa mutvár rozjasá. Demokracia? Hlúposť, vtedystáli na čele najchytrejší, ktorí chceli ľudu iba dobre. Vedeli, čo je pre násnajlepšie. Demokracia je nespoľahlivá. Výber a šance? A na čo? Všetkého bolo dostatok,ničoho prebytok. Vedel si čo kúpiť, vedel si, kde to zohnať. Na banány si sasíce načakal, ale stálo to za to! Teraz sa ani len v tej drogérii neviešrozhodnúť, či Calgon špeciálne balenie a či nejaké to vianočnév povianočnej akcii. Ako keby nebolo jedno čím ten hajzel vydrhnem. Ách, to boli časy...
Pozrime sa nadnešné väznice. Preplnené záškodníkmi, recidivistami a deviantmi, ktorí siv nich žijú za naše peniaze ako prasce vo válovoch. Neprevychovateľnía spoločnosťou zatracovaní. Zakomunizmu sme s nimi inák zatočili!!! Mnohých poslali na smrť, mnohízarezávali v pracovných táboroch a uránových baniach. A niev teple modernej väzničnej izby. A aj mnohých nevinných. Veď čo, vždy súobeťami aj nevinní. A až takí nevinní asi celkom neboli, keď sao nich iba v zlom hovorilo. Ách,to boli časy...
Ide mi nervyrozdrapiť, keď čítam o dnešných sudcoch, pre ktorých korupcia jekaždodenným chlebíčkom. Ale nebolo to vždy tak! Za našich čias, zaspomína nejeden, to sme súdili skutočných nepriateľov systému! Skutočnýchdiverzantov. Poslali sme ich do chládku!Obvinených, usvedčených a právoplatne odsúdených. A čo ja za to môžem, že mal tri deti a ženu, ktorá sa o nemusela postarať, skôr než sa zbláznila? Asi si to všetci zaslúžili. Ktochce s vlkmi vyť... A čo ja zato môžem, že to nebolo právoplatne? Vtedy bolo všetko právoplatné, veď toprišlo z hora, teda to muselo byť podľa platného práva. A veruže ajbolo. Ách, to boli časy...
Niektoré produktydnešnej žurnalistiky, použime výraz bulvárnej a neokrôchanej, ktorávlastne so serióznou žurnalistikou veľa spoločného nemá, si zasluhujú skôr synonymumstupídny, priblblý či idiotský. Tí hlúpi z nás túžobne očakávajúkaždodenné choré výplody, tí rozumnejší pestrý papier použijú na niečo iné. Každýpodľa vkusu. Za komunizmu, to vám bolovšetko inák! Denná tlač referovala po Pravdea objektívne o každodennom dianí. Do nebies vynášala systém, ktorýjej to prikazoval. Slepá poslušnosť médií, tlačový orgán strany, štátnatelevízia. (To už znie skoro ako vládna). A verejnosť všetko bez dychuhltala. Všetko bolo v najlepšom poriadku, až pokým sa v najnovšíchsprávach neobjavilo vaše meno či meno niekoho blízkeho, známeho. Ách, to boli časy...
Štátna ideológia –ateizmus. A vy, čo sa teraz bijetedo pŕs a podporujete cirkev, obzvlášť tú najväčšiua najnebezpečnejšiu rímsko-katolícku, vedzte, že za našich čias by ste rýchlo dospievali! Jediný oltár, ktorý by stena dlhé roky zhliadli, by bol ten jáchymovský., jediným B(b)ohom by vám bolbachar. Modlili by ste sa iba za skorú smrť. Lebo ten prach sa už dýchať nedá.Rozožiera vám pľúca a ak sa aj dostanete raz von, rakovina pľúc bude vašimvykúpením. A čo, hlavne že by bol odvás pokoj. Lebo to čo si už dnes dovoľujete je neslýchané. Ale vtedy... Ách, to boli časy...
Tá pošta by potrebovala opravu, načal som myšlienku pri pohľade na poštuna Mlynarovičovej. Prečo všetky monumentysocializmu takto chátrajú? Prečo ich niekto nezrekonštruuje? Komunizmusnekomunizmus, sme ľudia a nie svine, chovajme sa podľa toho, žime podľatoho. Tatko odpovedal svojou častou a obľúbenou fantazmagóriou: Chátrajú, lebo máme kapitalizmus. To by saza komunizmu nemohlo stať! Vtedy bol úplne iný život... Všetci robili, žiadnanezamestnanosť... Nikto nezabíjal, nikto neznásilňoval, ak áno, nie toľko čodnes... Byty? Dostali sme od štátu. Nie ako dnes, kto si to má dovoliť... A nieje vôbec pravda, že tu bolo toľko udavačov. Veď ja som si v krčme nerazhubu otvoril, neraz zanadával, a nikto ma nebuzeroval ani neudal. Aj nakomunistov som nadával. A dokonca som aj vyspevoval! A tu som...
Ách, to boli časy...
Zíde sa skupinkaposledných náruživých. Zídu sa povedzme na Námestí SNP, rozprestrú červenézástavy a rečnia o časoch pradávnych. Rečnia o hojnosti, dostatku,spoločenskom poriadku. Pár rokov po páde komunizmu stále majú vlastnú stranu, dokonca sa o hlasy občanov môžu uchádzať v demokratických parlamentnýchvoľbách. Taký bol k nim kapitalizmus zhovievavý. Veď čo by nebol,kormidlujú ho tí istí, čo kormidlovali červenú lokomotívu, len prehodili kabátya demokratizovali sa.A nadšení pamätníci kritizujú, spomínajú, povzdychávajú. Ách, to boli časy...
PS: Ešte zopár,na ktoré si nejeden zaspomína:
