Šibi ryby, masté ryby,
kus koláča od korbáča
ešte k tomu groš,
aby bolo dosť.
Ako dieťa som sa na Veľkú noctešil. Doobeda bola naprograme „Tour de Family“. Tetky, sesternice z prvého kolena,z druhého kolena, babka... Všade sme sa s tatkom zastavili, všadezanechali ošklivú spúšť. Ja som šibal a odriekal, on oblievala smradil. Niekedy sme zadelenie úloh obmenili. Raz som sa pod ťarchousledovanosti pomýlil a rozplakal... Najrušnejšie bolo vždy u sesterniciv Dúbravke. Kozy jej začali rásť netradične skoro, čo malo za následok, ženávštevou ju poctilo snáď celé sídlisko. Toto sa patrične odrazilo na vstupnej chodbea stene. Teta nestačila sušiť. Aj to bola Veľká noc. V čase, keď už sombol schopný rátať peniaze, spestrili i tieto moju výslužku. Z takéhozárobku som potom ako žiak základnej školy vyžil niekoľko týždňov. Vreckovébolo skôr raritou, preto som žil tradične z Vianoc, menín, Veľkej noci,narodenín, Mikuláša. Presne v tomto poradí.
Šibi ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča,
ešte k tomu žuvačku
a stovečku do vačku.
Postupom času sa čaro Veľkejnoci vytratilo. Deti dospeli,rodičia zabudli. Posledných niekoľko veľkonočných pondelkov som strávil nadknihami. Štátnice štátnice... Akékoľvek návštevy mi prišli skôr otravnéa oblievať sa ako blázni zase prihlúple.
Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča,
ja chcem iba máličko,
maľované vajíčko.
Tradície Veľkej noci prestávajú dodržiavať nielen v meste alei na dedine. Pomaly z nich mizne to, čo robí našu kultúru takoukrásnou a jedinečnou. Už od pradávnych čias Slováci hodujú, polievajú,korbáčujú či rozdávajú zdobené vajíčka. Na internete sa okrem iného dočítate,že Ajkeď korbáčovanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľomspôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívenédievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Hehe, moderná žena sa dnesurčite neurazí, ak na ňu nejeden pozabudne.
Šibi, ryby, mastné ryby,
dávaj vajcia, vymieňaj sa!
Ak mi nedáš dve vajíčka,
daj mi aspoň makovníčka.
Koľko krajov toľko zvykov. Američania v sobotu večer vajíčka vyzdobia a vnedeľu ráno „lovia“. Rakúšania zase okrem vajec hľadajú tiež veľkonočnéhozajaca, ktorého zakopú na záhrade. Netradične slávia Veľkú noc Nóri: riešia vraždy. Všetky veľké televíznestanice totiž každoročne na Veľkú noc vysielajú kriminálne a detektívnepríbehy, ako je napríklad Poirot Agathy Christie. Noviny publikujúčlánky, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Vychádzamnožstvo kníh, dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmis vraždami.
Šibi-ryby, Anička,
daj mi pestré vajíčka!
Ak už nemáš maľované,
daj mi aspoň biele!
Sliepočka ti dá!
Tradične na Veľkú noc nás zvykne navštíviť mamina sestra s rodinou.Mladší bratranec je autista. O zábavu tak mámepostarané. Pamätám si, keď sa narodil. Nevinné batoľa. Neskôr dieťa, ktorému sanechcelo rozprávať. Neustále sa vyzliekal a púšťal vodu. Dnes je z nehoskoro dvojmetrový valibuk, ktorého „zvládnuť“ je často nadľudská schopnosť. Obdivujemtetu, že sa z toho všetkého ešte nezložila. Život s autistom nie jesranda. Nechápe, keď mu niekto oponuje, neuvedomuje si príčiny a dôsledkysvojho správania. Každoročne na Veľkú noc po ňom upratujem videokazety, ktorébezdôvodne pretáča. Bezdôvodne pre nás.
Šibi, šibi, šibáky,
išli ujec na raky.
Raky štípu, pichá jež,
naše prúty musia tiež!
Veľká noc. Pre veriaceho najväčší sviatok, pre neveriaceho dni voľna, predieťa vidina (často nielen) čokoládového zisku. I napriek tomu, že satradície z našej spoločnosti vytrácajú, som si istý, že i zajtrauvidím po vonku chodiť synov s otcami, v rukách igelitkya korbáče ozdobené trofejnými stuhami. Čím viac stúh tým viac obetí. Vtedysi spomeniem, aké to bolo, keď som sa ako dieťa na Veľkú noc tešil.
Sedí pani v koši
a pán sa jej prosí:
Daj, panička, daj vajíčko,
jedno - dve, však máličko ti ubudne.
