Možno ju k plačudohnala obďaleč postávajúca skupinka iných bez domova... Na Hlavnej stanici jeich ako húb po daždi... A tak sa trojhodinové meškanie vlaku stáva niepráve najpríjemnejším zážitkom...
Táto doba jek ním ľahostajná... mnohí žijeme v prepychu, nákupnom ošiali, dostatku...lamentujeme nad finančnou krízou, no na druhý deň frontálne zaútočíme na hypermarkety... pohľad na úbožiaka netušiaceho kde večer skloní hlavu a či sa ráno vôbec prebudínie je nášmu oku blažený... Kráčame okolo, obídeme, pokrčíme nos nadnepríjemným zápachom... za sprievodu ženskéhonáreku, ktorý budí svedomie... Žasneme... V inom prípade sa aspoň samiseba spytujeme... nie však v tom lepšom prípade...
Bezohľadnosť...prílišná zahľadenosť v samých seba... Ignorácia... Pohodlnosť... Nechceme mať s nimi nič dočinenia, sospodinou spoločnosti... je nám nepríjemné, keď od nás žobronia drobné.... Napnenás pri pohľade na bezdomovca konzumujúceho odpadky, v ten istý deňnakúpime plnú ladničku nepotrebností...
Prišiel som zpráce...v izbe je 14 stupňov, treba ju vykúriť... Doma v teple... Ja niesom tiež iný... žiaľ...
Foto perex: www.dnes.sk
