Výsledky ako aj článok uverejnený v Bratislavských novinách nájdete tu .Neviem ako vás, ale mňa po zhliadnutí víťazných návrhov napadlo len jedno:„PREBOHA!!!“. Už pomaly aj ja, inak veľmi chápavý jedinec, prestávam rozumieť,čo sa v tomto meste deje. Keď sa bližšie zahľadíme na víťazné návrhyneostáva nám iné než konštatovať, že štyri z piatich majú svoj pôvodv zahraničí. Nechcem týmto znevažovať prácu zahraničných, najmätalianskych architektov
(práve odtiaľto totiž pochádzajú až tri návrhy; chvalabohu, že páni nepôsobili v časeveľkého budovania rímskeho impéria, asi by ich veľmi rýchlo hnali donajtemnejšieho vyhnanstva), prečo však o budúcom výzore miesta s bezpochybynezameniteľným historickým odkazom rozhodujú zahraničné „indivíduá“? Čo už lenoni môžu vedieť o hodnotách tohto miesta? To nemáme na Slovensku schopnýcharchitektov, ktorí by Podhradiu prinavrátili hodnotný vzhľad?
Áno, priznávam, určite neviem spomínané návrhydostatočne profesionálne oceniť, nikdy som architektúru neštudoval a už ajpočas štúdia histórie som dejiny architektúry priam neznášal. Hodnotiťsamotné návrhy ako také nie je na tomto mieste ani mojim cieľom. Snažím sa nacelú problematiku hľadieť ako úplne normálny človek, ktorý sa týmito miestamibude v budúcnosti prechádzať a neveriacky krútiť hlavou. Možno sanávrhy a ich následná realizácia zdajú pre dnešok modernými, avšak jednýmz charakterov moderného je i to, že po určitom čase tí, ktorí tvorilimestskú societu v dobe jeho budovania a rozhodovali o osude mesta, postupnevymrú a doba, ktorá príde po nich, bude na obdobné strašidelné monštrá hľadieťs nevôľou. Navyše, podobne je tomu i dnes pri pohľade na väčšinu diels rukopisom socializmu a som si istý, že tomu nebude ináč ani priprechádzke Podhradím o 50 rokov. Vieme, že Podhradie nebolo rajom na zemi a jeho zabudnutý oku lahodiaci pradávnyvzhľad je dnes iba romantickou idylickou predstavou na míle vzdialenou odreality. Podhradie bolo tiež známe ako najčernejšia štvrť mesta sústreďujúca nasvojom priestore kriminalitu, prostitúciu, široké spektrum chorôba neskutočnú chudobu. Mnohé domy boli zdevastované a svojichmajiteľov ohrozovali na
životochminimálne tak, ako novodobá rómska chatrč. Nehovorím aby sme vytvorilipresnú historickú kópiu tej doby, žiadam len, aby sme sazamysleli. Chceme, aby o osude miesta s nesmiernou historickouhodnotou rozhodovali cudzinci bez štipky „lokálcitu“ či poznaniadejinnejsúvislosti? Ak áno, v poriadku. Pevne však verím, že keď sa na danénávrhyzahľadí mentálne zrelý obyvateľ tohto mesta, ktorý sa v ňom narodil,vyrástol a má k nemu vybudovaný aspoň aký-taký vrúcny vzťah, zdravýrozum mu nedovolí s nimi súhlasiť.
Človek obyčajný je tvor jednoduchý. Súčasťou jeho prirodzenej tragédie je ifakt, že nech s niečím akokoľvek nesúhlasí, jeho názor aj tak veľanezmôže. Môže organizovať petície, protestovať na verejných zasadaniach, písaťblogy, či si iba hundrať popodfúz. Dobu, v ktorej žije a prirodzený vývojpriestoru, ktorý obýva, nezmení. Napokon i moderná revitalizácia Podhradiaprebehne bez ohľadu na nesúhlas časti lokálnej verejnosti podľa plánu tých,ktorí o osude mesta dnes rozhodujú, pričom jeho história a na ňu nadväzujúciďalší vývojový proces sú im ukradnuté...
PS: zrejme nie som jediný rovnako zmýšľajúci Bratislavčan, na ilustráciuiba zopár reakcií na spomínané návrhy tu a tu .
