Blížil sa front a sudetská rodina dostala strach, tak asi 5-ročného chlapca presunula do Ríše... Z inej rodiny už v Nemecku, kde situácia nebola tiež najbezpečnejšia, chlapec putoval po rôznych domovoch. Ako tak dospieval, vynárali sa spomienky z minulosti. Zdalo sa mu, že sa volá Karel, pretože tak si to zapamätal... pretože tak naňho volali... Až dospel, čoraz viac túžil pozrieť sa za hranice do republiky, odkiaľ pochádzal, ale nemohol. Potajomky sa začal učiť češtinu a po zamatovej revolúcii, už ako starší pán zavítal do rodnej obce, ktorá bola po vojne znova vystavaná. Zašiel za starostom nových Lidíc, aby mu pomohol s pátraním po svojom pôvode, navštívili rôzne archívy, ale tu moja vedomosť o celom prípade končí... Pokiaľ stále žije, tak tam, kde prakticky celý život, v menšom bavorskom mestečku...
Rozhovoril sa starý pán, ktorý so mnou nastúpil do kupé v Mníchove... Je neuveriteľné, ako vám niektoré stretnutia a rozhovory dokážu pohladiť dušu...
Súhlasím, bola to pohnutá doba. My sme žili v malom mestečku na Morave... Jeden pán ukrýval Židovku, s ktorou navonok žil v páre. Zrejme nie iba navonok, keďže na základe určitých komplikácií dievčina napokon skončila u nás.. Samozrejme sme nevedeli, že je Židovka, vedela to iba mamička... Otec pracoval pred vojnou niekoľko rokov vo Viedni, teda sa veľmi dobre dohovoril. Jedného dňa k nám zavítala štvorčlenná skupina nemeckých vojakov, ktorá otca slušne poprosila, či si nemôže u nás vypočuť rozhlasové správy. Naša anténa vyčnievala na streche, bolo ju vidieť z diaľky. Neviem, či viete, ale za Protektorátu bolo zakázané počúvať západné stanice, dodnes si pamätám čo bolo nalepené na rádiu: „Pamatuj, pamatuj, že poslouchání cizího rozhlasu se trestá káznicí, nebo i smrtí." (V dobe Heydrichiády akékoľvek udanie týkajúce sa počúvania cudzieho rozhlasu znamenalo okamžité zastrelenie - pozn. autora). Každý, kto mal rádio, tú ceduľu dostal a pravidelne sa to aj kontrolovalo... Otec začal krútiť vypínačom a hľadať nemecké stanice. Naladil oficiálnu nemeckú propagandu, ale veliteľ kázal ladiť ďalej. Keď narazil na nemecké vysielanie z Londýna, trhol rukou... Veliteľ však prikázal, aby to nechal pustené... Po celú dobu sa asi 17-ročné židovské dievča točilo okolo Nemcov, viete ako to mladí robia, špásovalo, jednému prišívalo gombík na uniforme... Nemcov sa podozrivo vypytovalo, kam majú namierené, odkiaľ prišli a iné nepríjemné otázky, jeden z nich dokonca zo srandy poznamenal, či nie je špiónka... My sme samozrejme nevedeli, že je to Židovka, dozvedeli sme sa to až po vojne a ani sme si vtedy nemali ako uvedomiť, že keby to Nemci vedeli, pravdepodobne by celú rodinu jednoducho vystrieľali. Mali sme neuveriteľné šťastie... Nemci potom prišli na rozhlas ešte dva alebo tri krát... čo sa stalo s dievčaťom netuším, sestra ju plánovala vypátrať, ale neviem, ako to dopadlo...
Stretnutie s výborným scenáristom Zděnkom Mahlerom... Emigrácia do Mníchova v zárodkoch normalizácie a nenávisť voči ŠTB až za hrob... neodpustiteľná... Smrť prominentného pražského architekta, ktorý nikdy nevstúpil do strany... Život v Nemecku a formovanie nemeckého povedomia o udalostiach minulého storočia... Úžas, nemý úžas... Prezidenti Beneš, Hácha či Tiso... Slovenská otázka... Aktéri novodobých dejín Klaus, Havel a „Mečár"... Atentát na Heydricha a následná heydrichiáda... Boxerská telocvičňa na Václaváku a tréner, ktorý ukrýval... Tak ako mnoho čestných a riskujúcich občanov tej doby... Praha dvadsiateho storočia... Sir Jonathan Winton a jeho skromnosť... Skvosty českej filmografie... Euro a pani premiérka... „banda" okolo Paroubka... nezameniteľný Róbert F.... neľahká situácia lekárov v Čechách... stretávanie sa krajanov v emigrácii... množstvo neopísateľných skúseností a životných stretnutí s priamymi aktérmi rušných udalostí...
Cesta vlakom vie byť naozaj neopakovateľným zážitkom, keď stretnete tú správnu osobu...
Starým ľuďom sa nedostáva vážnosti a najmä úcty, akú by si právom zasluhovali... Žijú medzi nami, sčasti ignorovaní, sčasti zatracovaní... odstrkovaní či ožobračovaní... Pritom vedia povedať tak veľa... Srší z nich skúsenosť a múdrosť... Stačí iba počúvať čo hovoria...
PS: V prípade, že spomínaný pán číta (človek nikdy nevie:), popravený premiér sa volal Eliáš, mal som pravdu... (ako vždy?:)))
Bis bald...
