„Mám z tohoúplný chaos, ničomu nerozumiem! Tá teta spomínala, že sme druhý ročníkkreditného štúdia. Ty si potom prvý. Preboha, ale aké kredity? Koľko ich musímmať za semester? Ona spomínala iba niečo za rok... Ja sa z toho asizbláznim!“
„Videl si čo sastalo?“
„Ako čo sa stalo?No čo by sa stalo? V tom školstve je brutál bodrel. Ani zápis nevediariadne zorganizovať. Všetci sme z toho mimo! Jednu babenku tam brutálzvozila, že sa pýta koniny. Tak ale, veď má na to právo!“
„Videl si čo sastalo? Čo sa stalo v Amerike?“
„Zuzi, ja som maldnes zápis do prvého ročníka, vieš kde mám teraz dáku Ameriku, môžem ju celúakurát tak... Tak mi s ňou láskavo daj pokoj... Veď na tej Račianskej jeto hrozné, veď som tam ledva zaparkoval. Kde tam budem parkovať?... Mrte tam bolhic v tej aule. Sme sa tam tlačili jak sardinky. Tie tety zo študijného súúplne mimo... A vraj je celá fakulta rozšalátovaná po celej Blave, základtam, jazyky niekde v Prievoze, deják zas úplne inde. Ja sa na to môžem...“
„Ameriku napadli,zapni si televízor... Nóóó, a so školou je to takto: kredity zbieraš za...“
Zuzanin ďalšívýklad som nezaregistroval. Zapol som televízor a v nemom úžase somsledoval kúdol dymu valiaci sa z dvoch nedobytných veží. Písal sa 11. september 2001 a ja som práveabsolvoval môj prvý zápis na vysokú školu.
