Preberám pôvodné znenie z Bratislavských novín, 19. november 2008.
Každý, kto prišiel o niekoho blízkeho, dobre vie, aké ťažké je vyrovnať sa s touto stratou. Oveľa ťažšie je však o tom ešte aj napísať. Naša malá redakcia je totiž od utorka 18. novembra 2008 ešte menšia, opustil nás Gusto Bartovic.
Keď sme začiatkom októbra oslavovali Gustovu augustovú šesťdesiatku, netušili sme, že to bola naša posledná spoločná oslava. Keď si ho nechali v nemocnici, hovorili sme mu, že si tam týždeň-dva poleží a aspoň si od nás trochu oddýchne.
Keď ho pred týždňom doktori prepustili domov, dohadovali sme sa, kedy urobí povestnú zabíjačku, aby sme ochutnávku mohli spojiť s vianočným večierkom v redakcii.
Keď sme v utorok ráno našli v elektronickej pošte jeho stĺpček do tohto vydania Bratislavských novín, ani nám nenapadlo, že je posledný. V ten istý deň o druhej popoludní náš kolega a priateľ Gustav Bartovic po krátkej a ťažkej chorobe zomrel.
Ťažko sa len pár hodín po tej správe hľadajú slová, ktoré by vyjadrili, aký bol Gusto človek, čo znamenal pre nás všetkých a pre každého osobitne. Ako starý Prešporák bolestivo znášal rany, ktoré na tele a duši jeho rodného mesta zanechali bývalí aj súčasní radní páni. Pamätal si aj na to, na čo by niektorí radi zabudli. A otvorene o tom hovoril a písal.
Napriek bohatým novinárskym a životným skúsenostiam sa nikdy netváril ako najmúdrejší. Rád diskutoval, vedel poradiť a pomôcť. Uzávierka však pre Gusta neplatila, svoje novinové stĺpčeky pravidelne písal na poslednú chvíľu. Aj z nemocnice ich posielal po uzávierke. Vedel totiž, že ešte má čas. Čo však platí v novinách, v živote platiť nemusí. Nakoniec mu nezostal čas, aby dokončil všetko, čo mal v živote rozpísané. Gusto nám nebude chýbať, on nám už chýba.
Radoslav Števčík
Posledná rozlúčka s Gustavom Bartovicom bude v piatok 21. novembra 2008 o 16.15 h v bratislavskom Krematóriu.
Redakcia
Pri čítaní jeho komentárov som sa často krát zamýšľal, odkiaľ asi čerpá inšpiráciu. Jeho články boli vzorové, výstižné, pohotové... pod kožu sa zabárajúce... Bratislava prišla o jedného z najhúževnatejších bojovníkov proti neprávu v spoločenskom dianí... O charakter, ktorému nebolo napredovanie hlavného mesta a milovaného miesta ľahostajné... On svoj boj napokon (ako každý smrteľník skôr či neskôr) prehral...
Bolo mi cťou čítať Vás, pán Bartovic.
Úprimnú sústrasť všetkým postihnutým.
