Dezinformácie šíril jednudochý vojak čisamotný Brežnev. Na moskovských rokovaniach bezprostredne po invázii chceli sovietskivodcovia zmiasť najmä Dubčeka. Využívali jeho dvojdňovú izolovanosť od domácehodiania a psychickú záťaž, do ktorej sa dostal internáciou. BrežnevDubčekovi tvrdil, že sovietske vojskáobjavili sklady zbraní kontrarevolúcie a ilegálne rozhlasové vysielačky.Vykresľoval krvavú drámu v Prahe a v Bratislave, kde vraj na sovietskych vojakov strieľaliz okien. V Bratislave údajne hodilidvoch vojakov aj s gazíkom do Dunaja. Klamstvá dopĺňal tiež vysokýfunkcionár v predsedníctve Ústredného výboru Komunistickej stranySovietskeho zväzu Kosygin, ktorý uviedol, že čs. parlament na zasadnutí schválil vstup vojsk a že sovietskevojská museli obsadiť západnú hranicu ČSSR, lebo v Chebe sa zišiel zjazd sudetských Nemcov. Sovietski vojaci rozdávali na okupovanom územíletáky s textami. Tu j e jeden z nich: ,,Kontrarevolučné
sily, nenávidiace československý ľud, za podporyimperialistických centier rozvinuli zlostný útok proti socialistickému poriadkuvo vašej krajine. Ohrozené sú základné záujmy národov Československa.Imperialisti, ktorí už raz zapredali Československo Hitlerovi, chcú obnoviťkapitalistický režim, chcú vrátiť fabriky a závody československej buržoázii,vytrhnúť Československo zo socialistického tábora a nechať ho bezbranne vpazúroch najhoršieho nepriateľa – západonemeckých revanšistov. ‘ Bratja Čecho i Slovaki! – Bratia Slovaki i Čechi! –Čechoslovackije Bratia!‘ Všetkými prostriedkami pomáhajte sovietskym vojskámpotlačiť sily reakcie!“. V uliciach sa objavili ismiešne letáčiky v reči blízkej slovenčine: „Prišli my vam pomocť od kapitalizmu, od uničenia socializmu.“ Taktiež sa objavili letáky vyzývajúce najmä mládež na manifestáciu, ktorejcieľom by bolo vytvorenie Slovenskej federácie v rámci ZSSR. Iné prípadyprovokácie dokazujú, že niektorí okupanti sa obliekli do civilných oblekov apomiešali sa medzi domáce obyvateľstvo, kde vyvíjali provokačnú činnosť .
Pre čo najúspešnejší zásahbola veľmi dôležitá propaganda šírená medzi samotnými vojakmi. Tí často aninevedeli kam idú či kde sa nachádzajú. Ako uvádza vo svojich spomienkach V.Nefiodov, v auguste 1968 slobodník 7. gardovej paradesantnej divízie, „...o udalostiach v ČSSR vojakomna politickom školení hovorili, že sa tam extrémisti snažia uchvátiť moc,odtrhnúť túto republiku od socialistického spoločenstva a obnoviťkapitalizmus.“ Vojak ďalej spomína: „Voľakedy v augustevyhlásili poplach, naložili nás do áut a odviezli na letisko.Hovorili nám, že v ČSSR prešlipravičiari k činom, musíme preto poskytnúť pomoc bratskému ľudu. Štyri dnipred odletom nám velenie vydalo strelivo, koľko kto uniesol. Dávali sme si hodokonca aj do tašiek na plynové masky. Povedali nám, že sa nevie, čo nás tam popristátí čaká. Že sú už otvorené hranice medzi ČSSR a NSR a musímepredísť vpádu Nemcom.“
Dôležitú úlohu zohrala propaganda sovietskej dennej tlače, predovšetkým moskovskej Pravdy. Tá dňa 21. augusta 1968 uverejnilakomentár publicistu Jurija Žukova s názvom „Začo bojovali. Výpočty a prepočty nepriateľov československého ľudu“. Žukovv ňom píše, že „...tlačimperialistických krajín v posledných dňoch veľmi nedvojmyseľne naznačovala, žeich mocipáni kalkulovali s odstránením ľudovej moci v Československu, slikvidáciou vedúcej úlohy KSČ, s jeho odtrhnutím od socialistickéhospoločenstva a so zatiahnutím do kapitalistického systému.“ Moskovská Pravda tiež uviedla, že „...ako svedectvo veľkej starostlivosti oobranu a upevnenie výdobytkov socializmu prijíma sovietska verejnosť vyhlásenieTlačovej agentúry Sovietskeho zväzu o tom, že ZSSR a ďalšie spojenecké štáty sarozhodli splniť prosbu straníckych a štátnych činiteľov ČSSR, aby poskytlibratskému československému ľudu neodkladnú pomoc, vrátane pomoci ozbrojenýchsíl.“ Takisto sa v moskovskej Pravde objavila klamlivá správa o dvoch mŕtvych sovietskych novinároch, ktorých mali údajne zabiť v Prahe, či správa o tom,že hroby sovietskych vojakov v Prahe súplné kvetov, zatiaľ čo hroby československých sú pusté. V moskovskejPravde číslo 244, ktorá vyšla hneď v prvý deň okupácie, sa snažili Sovietinaozaj nechutným spôsobom ospravedlniť zabíjanie nevinných občanov ČSSR: „Za zábradlím vidno zelenú vežu staréhokostola. Veža, lomené gotické okno, vežové hodiny. Hľa, presne tam, kde ječíslica 9, sa nachádza okienko... Chodíme po meste a pod našimi nohamičasto nachádzame nábojnice. Kontrarevolucionári strieľajú zo samopalova ťažkých guľometov z horných poschodí, z kostolov a veží.Vojaci bratských krajín ani raz nezačali paľbu ako prví. Museli však na ňuodpovedať. A nie nadarmo. Len čo zlikvidovali paľbu z kostolnej veže,ktorá je naproti hradu, vrhli sa tam sovietski vojaci a v pivniciachobjavili veľké skladisko zbraní.“ Sovietska tlač takisto tvrdila, ževojaci: „Pomáhajú obyvateľom miest vrekonštrukčných prácach, poľnohospodárom pri zbere úrody.“ Havária sovietskeho vojenského vrtuľníka,pri ktorej zahynul šéfredaktor agentúry Novosti Nepomjaščij a jeho kolegaZvyrykin bola vykreslená ako dôsledokstreľby kontrarevolucionárov, hoci Rudé právo prinieslo oficiálnua potvrdenú správu, že obaja zahynuli na našom území bez zásahu zvonku.
Uvedené príklady názorne dokumentujú, ako sasovietska tlač a vláda snažila vyvolať v radoch svojich občanovnenávisť voči ČSSR, ospravedlniť a odôvodniť potrebu vojenskéhozásahu. Dnes už môžeme iba trpko konštatovať, že sa jej to podarilo znamenite.
Literatúra:
BABNIČ, V.: Na večné časy.Spomienky na august 1968. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku Slovenskýchspisovateľov, 1998.
BIELIK, L. - ČOMAJ, J. -TULEJA, M. - VEREŠ, J.: Čo nebolo v novinách: August 1968... Bratislava :Mladé letá, 1990.
História, roč. 3, 2003, č. 5.
Pravda, roč. 49, mimoriadne vydaniaz 22., 23. a 27. augusta 1968
Smena, roč. 21, 14. 9. 1968, č. 255.
ŠEMŠEJ, M.: Intervencia a okupácia Slovenskavojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a prejavy odporu občanov v obdobído prvého výročia invázie v auguste 1969. Diplomová práca. Bratislava,Univerzita Komenského, Pedagogická fakulta, 2006.
