Tak sme si povedali, že zorganizujeme výlet pre seniorov, ktorý sa dá zvládnuť, ale nie je to len obyčajná prechádzka v parku, jedna z nás v role sprievodcu a snáď sa niekto zo seniorov pridá. Babie leto bolo mimoriadne dlhé, čo sme využili a naplánovali výlet do Karpát. Spropagovali sme podujatie, dali sme vedieť známym a nakoniec sme išli traja - no nie nadarmo sa hovorí, že najmenej času má človek na dôchodku.
Jedna z veľkých výhod Bratislavy je, že ak sa vám omrzí mestský život, stačí nasadnúť na električku, autobus, či trolejbus doviesť sa na konečnú a takmer isto ste blízko prírode.
My sme využili 203 - jediný trolejbus, ktorý vás vyvezie zo stredu mesta až na Kolibu a turistika mohla začať. Míňame posledné domy a lesným chodníkom mierne stúpame až na Kamzík, kde sa chvíľu pokocháme výhľadmi na Bratislavu. Smerník na Biely Kríž, ktorý je naším cieľom ukazuje 2,25 hod.
Vyhýbame sa asfaltke, ktorá by nás zaviedla až k Železnej studničke, obľúbenej trase pre kratšiu vychádzku a hneď za cvičnou lúkou s bobovou dráhou vykročíme po známej červenej - Štefánikovej magistrále. Tá tvorí súčasť cesty hrdinov SNP, ktorá je dlhá viac ako 700km a zavedie vás až na severovýchod Slovenska do Duklianskeho priesmyku. To dáme inokedy:)
Našou ambíciou je úsek z Kamzíka na Biely Kríž, veľmi obľúbený cez víkendy aj medzi bikermi z dôvodu ľahkej dostupnosti. V strede týždňa je tu ale kľud, počas štyroch hodín sme stretli niekoho len výnimočne a mohli sme načerpať energiu nielen z tichého lesa ale aj z jesenných farieb a scenérií, ktoré vytvorilo všade napadané lístie.
Pravdu povediac môj sáčok, na odpadky, ktorý som mala zo sebou v batohu, zostal celú cestu nevyužitý, na moje prekvapenie som snáď prvý krát v lese nevidela žiadne papiere ani plasty. Ako hovorím, celá zem bola pokrytá kobercom z lístia.
Cesta sa vynie po hrebeni, mierne klesania sa striedajú so stúpaniami. Minieme smerovník pod Chlmcom, Tri Duby a Spariská. Na smerníkoch sa striedajú ukazovatele času a kilometrov. Cesta je dobre značená, ak sa človek príliš nezarozpráva, nemá šancu sa stratiť. Prejdeme okolo Zbojníčky a o chvíľu nás už víta Červený kríž. Je tam krásny, len pred rokom zrekonštruovaný areál s miestom na opekanie, grilovanie, priestraným prístreškom a aj pingpongovým stolom. Aj tu je ale ľudoprázdno a my pokračujeme ďalej, Biely Kríž je už len na skok.
Po ceste je síce niekoľko studničiek, vodu z nich sme ale neskúšali a využili sme až jediný bufet, ktorý je na tomto úseku práve na Bielom Kríži, ktorý sa nachádza na hrebeni medzi Račou, Borinkou, Lozornom a Svätým Jurom. Na lúke s malým bufetom Včelín môžete doplniť nielen tekutiny, ale určite potešia aj skvelé domáce pagáče.
Konečne máme po viac ako troch hodinách prvý oddych. Preštudujeme mapy, urobíme “vrcholovú” foto a vraciame sa späť do civilizácie.
Modrá trasa nás zavedie lesnou cestou kopírujúcou asfaltku rovno do Rače na električky, kam prichádzame po ďalšej hodinke. Sme na konci dnešnej trasy. Strávili sme jeden obyčajný deň v obyčajnom, jesennom lese. Keď som po ceste počúvala mojich spoluturistov, s akými zdravotnými komplikáciami sa vzhľadom na vek musia potýkať a aj napriek tomu, celú cestu išli s úsmevom, bez jedinej sťažnosti, na tempo alebo dĺžku trasy - prešli sme takmer 17 kilometrov, tak som si v duchu povedala, že keď si nabudúce budem hovoriť, že sa mi nechce, alebo ma niečo bolí, tak si mám spomenúť na dnešnú túru.
Teším sa na budúce - opäť v Malých,krásnych Karpatoch s našimi seniormi.
Cieľom nášho občianskeho združenia Seniori v pohybe, je prinášať aktivity pre seniorov - ktoré sú zamerané najmä na pohyb - nordic walking, koordinačné cvičenie so šatkami, tréningy pamäti ,výlety v rámci mesta a okolia.
