Nikto nechce byť starý, nebodaj chorý. No akým seniorom raz budeme, o tom rozhodujeme už dnes.
Sme obklopení skratkami TV, PC, Wi-Fi, FB, IG, AI. Virtuálny svet a sociálne siete nás postupne odpájajú od nás samých, od nášho jadra, od skutočnej podstaty. Komu dnes ešte záleží na tom, aby si ráno uvedomil vlastný dych, poďakoval za nový deň a tešil sa na všetko, čo ho čaká?
Život nás melie v jednom kolotoči. Je ťažké spomaliť, uvedomiť si pravé hodnoty a pracovať na svojom lepšom JA. A pritom je to dôležitejšie než pozrieť si nový film či odpísať na každý komentár pod fotkou. Pretože raz, keď prejdeme cez bránu s nápisom „dôchodok“, môže byť už neskoro začať budovať šťastné starnutie.
Ako sa senior cíti, závisí vo veľkej miere od toho, ako žil. Či si budoval vzťahy s rodinou a priateľmi, či bol pohybovo aktívny, či mu záležalo na rozvoji vnútorného bohatstva. Často sa spomína pojem „dôstojné starnutie“. Čo si pod ním predstavujete vy?
Je to proces, v ktorom si človek zachováva úctu k sebe aj kvalitu života, aj keď slabne a stráca vitalitu. Znamená možnosť žiť bezpečne, byť rešpektovaný, mať prístup k starostlivosti a zostať aktívnou súčasťou spoločnosti. A je dôležité, aby dôstojnosť nezostala len slovom na papieri, ale aby sa denne žila tam, kde je najviac potrebná.
Možno máte skúsenosť s inštitúciou pre seniorov. Možno ste opatrovali staršieho člena rodiny. Dnes môže opatrovateľa robiť takmer hocikto – nároky na vstup sú nízke, no nároky na samotnú prácu obrovské. Opatrovanie je živý vzťah a vedomá pozornosť.
Dobrý opatrovateľ by mal byť empatický, trpezlivý, láskavý, psychicky silný. Mal by mu úprimne záležať na tom, aby sa senior cítil príjemne, bezpečne a spokojne. Mal by sa oňho starať tak, ako by raz chcel, aby bolo postarané o neho. Toto poslanie sa má robiť zo srdca – nie z povinnosti.
Najkrajšie však je, keď sa človek vo vysokom veku dokáže o seba postarať sám. Preto už dnes treba pracovať na kondícii, zdraví a optimistickom pohľade na svet.
V Čechách nedávno vznikol umelecký projekt s názvom Institut blízkosti. V jednom priestore vytvorili izbu pre seniorov so šiestimi polohovacími posteľami. Návštevníci si mohli ľahnúť a predstaviť si, že ich život sa odohráva už len na tomto lôžku. Niektorí nenašli odvahu si ľahnúť. Iní v tichu tejto polohy pochopili hlboké súvislosti. Takéto zastavenie potrebuje každý z nás. Aby sme si uvedomili, že všetko, čo robíme dnes, je vstupenkou do našej staroby.
Občianske združenie Seniori v pohybe si zakladá na dôstojnosti, priateľstve, dôvere a rozvoji vnútornej hodnoty i spokojnosti. Pracujeme na blízkosti, na udržiavaní sociálnych kontaktov, podporujeme aktivitu aj kreativitu seniorov.
Nikdy nie je neskoro. Aj vo vyššom veku vznikajú vzťahy, o ktoré sa dá oprieť a zdôveriť sa. Dnes je pravým šťastím byť zrelým, spokojne dospelým človekom, ktorý má priateľov. A sila priateľstva je väčšia, než si myslíme.
Do roku 2026 prajeme všetkým viac priateľstva so samým sebou. Lebo keď sa naučíme byť priateľmi sami sebe, prirodzene rozkvitne aj priateľstvo okolo nás.
Tento rok potrebujeme vašu podporu, aby sme mohli naďalej prinášať radosť seniorom a seniorkám. Darujte nám prosím 2% z dane a urobte dobrý skutok, ktorý premeníme na blízkosť a nové priateľstvá. Ďakujeme.
Autorka článku: Mária Vrška
