Minulý rok ropa zdražela o zhruba 30 dolárov za barel (cca 40%) a v tomto trende pokračovala až donedávna, keď sa obchodovala za 128 USD/barel. Vzhľadom na pokles hodnoty eura voči doláru sú tieto úrovne pre Európanov historicky absolútne najvyššie.
Prudký rast ceny ropy (a následne aj ropných produktov) bol odozvou na rast aktuálneho ako i očakávaného budúceho dopytu po nej zo strany rýchlorastúcich krajín Ázie a ďalších regiónov sveta (mimo krajín OECD), ďalej ho umocňovala hrozba nad bezpečnosťou dopravných koridorov pre ropné tankery vo výbušnej oblasti Perzského zálivu, a nakoniec významný vplyv tiež vyvolali účinky historicky nízkych úrokových sadzieb dolára či eura spolu s intervenciami centrálnych bánk na trhoch s cieľom ukľudnenia dlhových problémov vyspelých krajín.
Časť ultra lacných dolárov a eur z americkej centrálnej banky FED, ECB ako aj ďalších centrálnych bánk sa miesto použitia na klasické bankové úvery z rôznych príčin použila aj na špekulatívne obchody na komoditných trhoch, kde trh s ropou je investormi veľmi vyhľadávaným vzhľadom na jeho vysokú likviditu.
Nie je to však prekvapením, podobné trendy sa detailnejšie sledujú zhruba posledných 15-20 rokov, pričom boom po špekulatívnych obchodoch sa objavuje najmä vtedy, keď iné trhy nedokážu zaručiť dostatočný výnos, alebo keď klesajú.
Rozmach finančných inštrumentov v dôsledku globálneho prepojenia búrz, liberalizovaných menových režimov mnohých štátov a rozšíreného internetu sa na ropnom trhu v súčasnosti odzrkaľuje tak, že na jeden fyzicky vyťažený a predaný barel ropy sa zoobchoduje elektronicky zhruba ďalších 10 barelov ropy, za ktorými nie je žiadna fyzická ponuka či dopyt ťažobnej spoločnosti, spracovateľa ropy či napr. leteckého prepravcu.
Tento vývoj už pre trh nie je prínosný, keďže okrem pozitív (zvýšenie likvidity na burzách a vznik obchodných príležitostí aj pre drobných investorov) prispel k „odtrhnutiu“ cien ropy od reálnych základov.
Niektoré vlády preto zvažujú sprísniť dohľad na týmto biznisom. Cieľom rôznych návrhov je najmä to, aby boli identifikovateľné špekulatívne pozície, aby boli odhaľované strany obchodníkov, a aby sa veľká časť obchodov, ktoré sa dnes uskutočnia mimo búrz a akýchkoľvek kontrolných inštitúcií, preniesla na monitorované burzy. To by malo, podľa úmyslov, viesť k zníženiu cien ropy bližšie k fundamentálnym základom, a tiež zredukovať vysokú kolísavosť jej cien.
Ťažko odhadnúť vplyv týchto opatrení. Ak by ceny ropy, no najmä burzových kotácii ropných produktov klesli o napr. 20%, tak pri nezmenení ostatných parametrov a nákladov by konečné ceny palív na čerpaciích staniciach v Európe klesli zhruba o 10% (vzhľadom na vysokú fixnú nominálnu úroveň spotrebných daní vo finálnej cene paliva).
Okrem vplyvu špekulatívnych burzových obchodov je možné fundamentálne stránky ropného biznisu a cien ovplyvniť krokmi na strane fyzického dopytu a ponuky ropy či samotných produktov.
Globálnu ponuky ropy môžu veľmi pozitívne ovplyvniť nové technologické postupy jej získavania aj z oblastí, kde sa tak dosiaľ nerobilo a nasledovať príklad aktuálneho masívneho zvyšovania ťažby zemného plynu z bridlicových formácií. Rozvoj horizontálnej tažby plynu z týchto útvarov v USA zmenil za posledné roky celosvetový biznis s plynom, keďže Spojené štáty sa vďaka tomuto líderskému kroku stali nezávislými a dokonca uvažujú o exporte plynu. Vzhľadom na zvýšenú globálnu ponuku plynu a rozvoj technológií jeho prepravy cez tankery a prístavy na skvapalenený zemný plyn (LNG) jeho cena na spotových trhoch výrazne klesla nielen v Amerike ale aj inde vo svete.
Podobne je možné zvýšiť aj ťažbu ropy, neštandardné postupy si však vyžadujú akceptáciu a podporu zo strany vlád. V tejto oblasti Spojené štáty americké opäť ukazujú smer a už onedlho sa budú môcť vďaka novej nekonvečnej ťažbe ropy stať nezávislými na dovoze ropy z pre ne nespoľahlivých krajín.
Ponuka ropných produktov na trhoch, najmä tých najžiadanejších, nafta, benzín a plasty, sa môže pri nezmenenom objeme ropy zvýšiť modernizáciou rafinérií, čím by sa zmenila štruktúra ich produkcie a z ropy by tak ostalo podstatne menej trhom nízko cenených produktov (vykurovacie oleje, asfalty, koks), ktoré navyše majú alternatívy i z iných domácich zdrojov (plyn, betón pre cesty, uhlie, jadro a pod.). Aj tento krok by si však vyžiadal dlhodobú akceptáciu a podporu zo strany vlád a krajín ako takých (v zmysle stability investičného a regulačného prostredia), lebo zvýšiť objem produkcie motorových palív v jednej staršej priemerne veľkej rafinérii o napr. 10% pri zachovaní podmienky nezmeného objemu spracovania ropy je možné len pri nákladných investíciách v hodnote 500 miliónov až 1 miliarda eur.
Stranu dopytu ropy je možné ovplyvniť rozvojom účinných alternatív voči rope (okrem chybného smeru pridávania poľnohospodárskych produktov do motorových palív), no najmä zvyšovaním energetickej účinnosti miest spotreby. Táto surovina sa ešte aj dnes v niektorých regiónoch sveta vo významnej miere používa na čisté spaľovanie, len za účelom tvorby tepla či elektrickej energie. Dostupných alternatív je pritom už aj dnes niekoľko – zemný plyn, lokálna biomasa a odpad alebo v niektorých regiónoch stabilná energia z vetra, slnka či tepla zeme. V prípade šetrenia ropou na strane dopytu ide ale o najmä o zvýšenie účinnosti využitia palív v doprave. Autá, kamióny, lietadlá, lode, dieselové vlaky patria k najväčším konzumentom ropných produktov - rozdiely v ich spotrebe sú pritom medzi jednotlivými vyspelými krajinami priepastné. Vývoj spotreby osobných automobilov na 100 km, súčasné a navrhované štandardy (podľa Medzinírodnej rady pre čistú dopravu, ICCTA)
Tabuľka potvrdzuje, že spotreba bežných automobilov v Európe či Japonsku na 100 km je o pár desiatok percent nižšia ako v Severnej Amerike či Austrálii, pričom aj v Číne je menšia, než v týchto vyspelých krajinách. Toto sa samozrejme prejavuje aj na globálnej spotrebe ropy a palív, a tak zhruba 300 miliónov obyvateľov USA denne spotrebuje 18-19 miliónov barelov ropy (zhruba 1/5 svetovej ťažby) a ešte nedávno takmer 40% dennej svetovej produkcie benzínu. Naproti tomu Európa s 500 miliónmi obyvateľov denne spotrebuje len zhruba 14 miliónov barelov ropy a Japonsko so zhruba 130 miliónmi obyvateľov zhruba 4,2 miliónov barelov ropy.
V tomto smere sa tak mnohé krajiny vo svete (vrátane producentov ropy) správajú pomerne nehospodárne.
V prípade USA je to otázka vypestovaného životného štýlu, obľuby veľkých automobilov, pocitu dostatku energií, no najmä dôsledkom ich ceny, ktorá je ovplyvnená predovšetkým veľmi nízkym zdanením.
Dane na palivá v Spojených štátoch tvoria zhruba 10-15% z konečnej ceny, kým v Európe 40-70%. Extrémom sú krajiny, kde sa ropa ťaží vo veľkom (napr. niektoré krajiny Blízkeho východu), a kde daň na naftu či benzín vôbec nepoznajú. Uvedené rozdiely spôsobujú, že dnes je benzín v Amerike zhruba o polovicu lacnejší v Európe, a tak motivácia kúpiť si úspornejšie auto a správať sa racionálnejšie je na starom kontinente podstatne vyššia.
Všetky uvedené možnosti majú svoje prednosti ale i problémové miesta realizovateľnosti, a tak majú aj svojich zástancov ako i odporcov. Posledne menované riešenie je nepochybne spotrebiteľsky najmenej prijateľné, a to najmä pokiaľ sa jasne neodkomunikujú dlhodobé výhody.
V krátkodobom horizonte by totiž vyššie dane na palivá v niektorých mimoeurópskych vyspelých krajinách (rovnaký vplyv by malo aj odstránenie dotovaných cien palív v mnohých rozvíjajúcich sa krajinách) viedli k zdraženiu cien s následným „šokovým“ negatívnym efektom na ekonomiku ako celok, ako zobrazuje nákres spoločnosti Wood Mackenzie.
Na strane druhej z dlhodobého hľadiska riešenie nemusí byť vôbec deštruktívne, skôr naopak.
Vysokou cenou palív indukovaný zvýšený dopyt spotrebiteľov po úsporných automobiloch by znamenal silný impulz pre automobilový priemysel, jeho množstvo subdodávateľov, výskum a vývoj a na ekonomiku ako celok. Nové automobily by nahradili staré, náklady domácností a firiem na tankovanie by postupne klesli, ušetrené peniaze by spotrebitelia mohli použiť na iné účely, no predovšetkým mnohé krajiny sveta nedisponujúce silnými ložiskami ropy by sa stali podstatne slobodnejšími v konaní, než sú dnes.
A to je výsada, ktorá sa nedá zmerať peniazmi.
