Bez zveličovania, žijeme v čase, keď dochádza k energetickej revolúcii. Menia sa zaužívané pravidlá hry, preferencie spotrebiteľov, závislosti medzi nimi a dodávateľmi, ako aj medzi samotnými krajinami, takže táto revolúcia vyvoláva aj bezpečnostno-politické otázky.
Biopalivá, ktoré sa používajú v doprave, sa po rokoch dostávajú do slepej uličky. Ako píše môj kolega na svojom blogu http://gurulohordo.blog.hu/2012/09/10/lets_have_a_prohibition nie je veľa tém, kde sa ropné spoločnosti a rôzne skupiny na ochranu životného prostredia zhodnú. V otázke biopalív sú v zhode, keď tvrdia, že ekologické efekty v podobe znižovania emisií skleníkových plynov sú jemne povedané veľmi rozporné. Štúdie navyše ukazujú, že používanie biopalív je extrémne neekonomické a stovkám miliónov hladujúcich ľudí na svete ešte sťažujú ich utrpenie.
Ceny benzínu a nafty v posledných týždňoch dosiahli historické úrovne. Stalo sa tak v prípade Slovenska a ďalších krajín v Európe. Zopakovala sa situácia z jari tohto roku, kedy ceny palív po prudkom raste v prvých mesiacoch kulminovali. Následne medzi aprílom až júnom prišiel výrazný pokles v rozsahu zhruba 10 centov na liter, aby sa tento pozitívny vývoj v najmä auguste a začiatkom septembra úplne otočil.
Slovenská rafinéria Slovnaft je v súčasnosti pri spracovaní ropy v zásade odkázaná na dodávky suroviny prostredníctvom ropovodu Družba. Problémy s prísunom ropy zatiaľ nemá, na rozdiel od Česka, ktoré sa už niekoľko mesiacov potýka s výrazným obmedzením toku ropy z tohto zdroja.
Kontinuálny pokles predaja, nízke marže, rastúce energetické a vedľajšie náklady, silnejúci tlak globálne pôsobiacich výrobcov a obchodníkov – to všetko sú hlavné príčiny toho, že európske odvetvie spracovania ropy aktuálne prežíva jedno zo svojich horších období. Pre niektorých tradičných spracovateľov je to obdobie definitívneho súmraku.
Odvetvie spracovania ropy sa aktuálne vyvíja veľmi nerovnomerne. Zatiaľ čo v Európe, Severnej Amerike či Japonsku upadá, v Ázii, Afrike, Rusku či na Blízkom a Strednom východe rastie.
Európske rafinérie čaká v budúcnosti nielen súboj medzi sebou o udržanie sa na trhu, ale aj meranie síl s veľkými obchodníkmi s ropnými produktmi. Tí totiž svojim globálnym pôsobením, finančnou silou či dobrými kontaktmi dokážu poľahky skomplikovať život každej bežnej rafinérii. Vzhľadom na dlhé roky sa prehlbujúcu globalizáciu obchodu s ropnými výrobkami nebude pre ich úspešné umiestnenie na ktoromkoľvek lokálnom trhu dôležité poznať komplikované technológie ich výroby, ale často „len“ univerzálne platné marketingové techniky ich nákupu a predaja.
Motorová nafta a automobilový benzín. Na celom svete kľúčové pohonné hmoty v osobnej, hromadnej, a tiež v nákladnej doprave, ktoré si svoju dominantnú pozíciu ešte dlhé roky udržia napriek pozvoľnému nástupu elektromobilov či vozidiel upravených na pohon LPG. Predaj týchto produktov v Európe stále viac pripomína roztvárajúce sa nožnice – odbyt nafty dlhodobo stúpa a naopak, záujem o benzíny upadá. Na tento trend sa snažili európske rafinérie reagovať zmenou v konfigurácii výrobných jednotiek, avšak v súčasnosti už narazili na strop technologických možností. V rope sú totiž obsiahnuté aj benzín aj nafta. Nie je možné jeden z jej prúdov vynechať a naopak, neobmedzene zvyšovať pomer výroby druhého produktu. Keďže rafinérie v Európe už nie sú schopné navýšiť objem výroby nafty, tak sa chýbajúce množstvo musí doviezť, čo okrem iného prehlbuje závislosť Európy i v tejto oblasti.
Spracovanie ropy v Európe bolo pred niekoľkými rokmi výnosným biznisom, ktorý svojim majiteľom a akcionárom prinášal stabilné príjmy. Vietor z plachát ubrala rafinériám najskôr finančná kríza, ktorej sa ale nevyhla takmer žiadna firma či štát na svete. A zatiaľ čo väčšina priemyselných odvetví sa už spamätala, spracovatelia ropy na starom kontinente sa stále nedokážu postaviť na nohy. Ich najväčším aktuálnym problémom je prebytok rafinérskych kapacít, a zároveň prepad dopytu po ropných výrobkoch v dôsledku stagnácie či dokonca poklesu reálnych príjmov domácností, kombinovaný s kontinuálnou obmenou starých automobilov za nové s úspornejšími motormi.
Začiatkom mája v leteckom aj ropnom priemysle zarezonovala správa o kúpe menšej americkej rafinérie ConocoPhillips leteckou spoločnosťou Delta Air Lines. Nešlo síce o úplné prekvapenie, keďže už bolo známe, že aerolinky vedú rozhovory o vstupe do odvetvia spracovania ropy, v skutočnosti však asi len málokto čakal, že sa k tomuto kroku letecký operátor ako vôbec prvý na svete naozaj odhodlá. Delta Air Lines od transakcie očakáva, že jej prinesie zníženie nákladov. Je však otázne, či tento experiment bude pre spoločnosť znamenať reálnu finančnú úsporu.
Rusko patrí k najväčším exportérom ropy... Ruská ropa prúdi/neprúdi... Na Slovensko priteká ruská ropa... Rafinéria Slovnaft spracováva ruskú ropu... Toto sú pravdepodobne jedny z najčastejšie sa opakujúcich viet súvisiacich s ruskou ropou, s ktorými sa na Slovensku stretneme. Ale čo je vlastne tá ruská ropa zač, odkiaľ pochádza, aké sú jej vlastnosti, a najmä jej cena?
Vysoké ceny ropy a zdražovanie pohonných hmôt na nové rekordy sú tento rok jednou z hlavných tém v médiách. Na zvrátenie tohto vývoja alebo aspoň stabilizáciu sa objavujú rôzne návrhy opatrení, pričom ani jeden nie je bezbolestný, lacný a rýchly.
Rafinérie získajú spracovávaním ropy celú paletu produktov, od plynov cez pohonné hmoty až po asfalt. Celkovo ide o desiatky derivátov, z ktorých sa niektoré už priamo používajú a niektoré sa ďalej spracúvajú napríklad na finálne plasty, rôzne chemikálie, farby, lieky, syntetické gumy, hnojivá a pod. Základom ceny každého z týchto produktov by logicky mala byť cena ropy, čo však v praxi vyzerá trochu inak. Časť výrobného portfólia sú rafinérske spoločnosti nútené predávať pod cenu vstupnej suroviny, navyše jeho samotná výroba si vyžaduje personálne, energetické, distribučné a ďalšie náklady.
S dennou spracovateľskou kapacitou 1,24 milióna barelov ropy, čo je ročne viac ako 60 miliónov ton tejto suroviny, desaťnásobne prevyšuje výrobné možnosti Slovnaftu. Za rok dokonca spracuje viac ropy než všetky rafinérie v našom regióne a na celosvetovej produkcii sa podieľa 1,6 percentami. Indická rafinéria Jamnagar je doposiaľ neprekonaným gigantom v ropnom odvetví, ktorý sa môže pochváliť nielen rekordným objemom spracovanej ropy, ale aj vysokou mierou komplexnosti, čo jej umožňuje premieňať ropu vo vysokom pomere najmä na hodnotnejšie produkty (nafta, benzíny) pri znižovaní podielu menej cenených výťažkov (napríklad asfalt) .
Motorovú naftu či letecké palivo je možné vyrábať nielen z ropy, ale aj zo zemného plynu. Nejde pritom o žiadnu prevratnú novinku, chemické reakcie, ktoré menia zložky zemného plynu či dokonca uhlia na palivá, sú známe už takmer storočie. Ešte počas druhej svetovej vojny nacistické Nemecko pre obmedzený prístup k rope vyrábalo pohonné hmoty pre svoje tanky z uhlia.
Vývoj cien motorových palív prináša v posledných týždňoch najmä negatívne ohlasy. Za posledné roky palivá zdraželi o desiatky percent až na aktuálne historické maximá. Zatiaľ čo v januári v roku 2009 nechal motorista s bežným benzínovým autom na pumpe po natankovaní plnej nádrže len necelých 50 eur, minulý týždeň ho rovnaké množstvo paliva vyšlo na takmer 80 eur.
Barel ropy, teda zhruba 159 litrov tejto na pohľad nie príliš vábnej kvapaliny, nemá pre bežných spotrebiteľov veľkú hodnotu. Dôležité sú pre nich suroviny a široká škála produktov, ktoré sa z ropy vyrábajú. To, koľko chemikálií, benzínu, nafty, leteckých palív či vykurovacích olejov získa rafinéria z ropy, závisí najmä od jej kvalitatívnych vlastností a zloženia, ale aj od technologických možností spracovateľa.
Nejeden z nás si pamätá na rady rodičov, že nie je dobré trhať a konzumovať chutne vyzerajúce jablká, čerešne, slivky či hrušky zo stromov rastúcich pri ceste. Ich najčastejším argumentom bolo, že sú presiaknuté škodlivinami z výfukových plynov automobilov, a preto ohrozujúce zdravie. Iste, bola to pravda, ale doba pokročila aj v tejto oblasti výrazne dopredu.
Február je pre ropné spoločnosti obvykle obdobím, kedy podobne ako množstvo ďalších podnikov bilancujú výsledky svojej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku. Najväčší svetoví hráči môžu byť s dosiahnutými výsledkami v roku 2011 spokojní. Súhrnný zisk pätice západných spoločností BP, Chevron, ConocoPhillips, ExxonMobil a Royal Dutch Shell vlani medziročne stúpol o 75 percent na rekordných 137 miliárd dolárov, a to i napriek tomu, že nezvýšili objem ťažby. Tá dokonca klesla o štyri percentá. Podobnú výšku zisku zaznamenali tieto spoločnosti aj v roku 2008, v krízovom roku 2009 sa však ich zisky prepadli.
V súvislosti s najnovšou situáciou okolo prijatých ekonomických sankcií viacerých štátov na obchodovanie s Iránom a jeho hlavnou komoditou ropou sa predpovedajú katastrofické scenáre ako tento vývoj negatívne zasiahne bežných spotrebiteľov, a to aj na Slovensku. Myslím, že aj v tomto prípade platí stará známe, že žiadna kaša sa nemá jesť príliš horúca.
