Bez zveličovania, žijeme v čase, keď dochádza k energetickej revolúcii. Menia sa zaužívané pravidlá hry, preferencie spotrebiteľov, závislosti medzi nimi a dodávateľmi, ako aj medzi samotnými krajinami, takže táto revolúcia vyvoláva aj bezpečnostno-politické otázky.
Biopalivá, ktoré sa používajú v doprave, sa po rokoch dostávajú do slepej uličky. Ako píše môj kolega na svojom blogu http://gurulohordo.blog.hu/2012/09/10/lets_have_a_prohibition nie je veľa tém, kde sa ropné spoločnosti a rôzne skupiny na ochranu životného prostredia zhodnú. V otázke biopalív sú v zhode, keď tvrdia, že ekologické efekty v podobe znižovania emisií skleníkových plynov sú jemne povedané veľmi rozporné. Štúdie navyše ukazujú, že používanie biopalív je extrémne neekonomické a stovkám miliónov hladujúcich ľudí na svete ešte sťažujú ich utrpenie.
Európske rafinérie čaká v budúcnosti nielen súboj medzi sebou o udržanie sa na trhu, ale aj meranie síl s veľkými obchodníkmi s ropnými produktmi. Tí totiž svojim globálnym pôsobením, finančnou silou či dobrými kontaktmi dokážu poľahky skomplikovať život každej bežnej rafinérii. Vzhľadom na dlhé roky sa prehlbujúcu globalizáciu obchodu s ropnými výrobkami nebude pre ich úspešné umiestnenie na ktoromkoľvek lokálnom trhu dôležité poznať komplikované technológie ich výroby, ale často „len“ univerzálne platné marketingové techniky ich nákupu a predaja.
Motorová nafta a automobilový benzín. Na celom svete kľúčové pohonné hmoty v osobnej, hromadnej, a tiež v nákladnej doprave, ktoré si svoju dominantnú pozíciu ešte dlhé roky udržia napriek pozvoľnému nástupu elektromobilov či vozidiel upravených na pohon LPG. Predaj týchto produktov v Európe stále viac pripomína roztvárajúce sa nožnice – odbyt nafty dlhodobo stúpa a naopak, záujem o benzíny upadá. Na tento trend sa snažili európske rafinérie reagovať zmenou v konfigurácii výrobných jednotiek, avšak v súčasnosti už narazili na strop technologických možností. V rope sú totiž obsiahnuté aj benzín aj nafta. Nie je možné jeden z jej prúdov vynechať a naopak, neobmedzene zvyšovať pomer výroby druhého produktu. Keďže rafinérie v Európe už nie sú schopné navýšiť objem výroby nafty, tak sa chýbajúce množstvo musí doviezť, čo okrem iného prehlbuje závislosť Európy i v tejto oblasti.
Vysoké ceny ropy a zdražovanie pohonných hmôt na nové rekordy sú tento rok jednou z hlavných tém v médiách. Na zvrátenie tohto vývoja alebo aspoň stabilizáciu sa objavujú rôzne návrhy opatrení, pričom ani jeden nie je bezbolestný, lacný a rýchly.
Motorovú naftu či letecké palivo je možné vyrábať nielen z ropy, ale aj zo zemného plynu. Nejde pritom o žiadnu prevratnú novinku, chemické reakcie, ktoré menia zložky zemného plynu či dokonca uhlia na palivá, sú známe už takmer storočie. Ešte počas druhej svetovej vojny nacistické Nemecko pre obmedzený prístup k rope vyrábalo pohonné hmoty pre svoje tanky z uhlia.
V súvislosti s najnovšou situáciou okolo prijatých ekonomických sankcií viacerých štátov na obchodovanie s Iránom a jeho hlavnou komoditou ropou sa predpovedajú katastrofické scenáre ako tento vývoj negatívne zasiahne bežných spotrebiteľov, a to aj na Slovensku. Myslím, že aj v tomto prípade platí stará známe, že žiadna kaša sa nemá jesť príliš horúca.
