Dnešné motorové palivá predávané v rámci Európskej únie už dlho neobsahujú olovo a stále sa v nich znižuje množstvo ďalších zdraviu škodlivých prvkov, oxidov, aromátov a pevných častíc. Medzi najznámejšie a predstaviteľmi ekologických organizácii najviac kritizované nebezpečné látky patria síra, oxidy dusíka a uhlíka.
Za posledné dve desaťročia sa kvalita palív v niektorých regiónoch sveta výrazne zlepšila. Na Slovensku i v rámci celej EÚ sa podiel škodlivín zredukoval v niektorých prípadoch až niekoľko stonásobne. Celosvetové štatistiky o podiele síry v motorových palivách ukazujú, že podiel síry v palivách je v najrozvinutejších krajinách sveta EÚ, USA, Kanade, Austrálii tri až 300-násobne nižší než v rozvíjajúcich sa ekonomikách Ázie, Latinskej Ameriky, Afriky, krajinách bývalého Sovietskeho zväzu či Blízkeho východu. Hodnoty, ktoré tieto štáty dosahujú dnes, boli na Slovensku merané pred niekoľkými rokmi. Bohužiaľ, tiež platí to, že ešte mnoho rokov týmto krajinám potrvá, kým u nich vyrábané motorové palivá dosiahnu ekologické štandardy dnes bežné v EÚ. Podiel síry v benzíne i nafte u najekologickejších krajín, kam môžeme počítať aj Slovensko, je maximálne 10 ppm – teda do 10 kilogramov síry na milión kilogramov paliva.
Prirodzenou otázkou je, prečo aj ostatné krajiny nepokročili v ekologizácii motorových palív. Problém je najmä ekonomický. Na odsírenie automobilových benzínov či motorovej nafty sú potrebné investície do výrobnej jednotky rádovo v objeme niekoľkých desiatok až stoviek miliónov eur. To je náklad, ktoré rafinérie v EÚ chtiac-nechtiac museli vynaložiť, keďže zámer ekologizácie ropného priemyslu má nadnárodný charakter a bol jednou z priorít v rámci EÚ.
Pri odsírení palív sa ako kľúčový prvok používa vodík. Pre jeho negatívne vlastnosti (výbušnosť, nestálosť) je jeho transport na dlhé vzdialenosti nemožný resp. mimoriadne obtiažny, a preto je potrebné zakúpiť moderné technológie, aby sa dal získať priamo na mieste v rafinérii (najčastejšie zo zemného plynu). Druhým fenoménom, ktorý výrazne zasahuje do procesu odsírenia palív, je podiel síry v samotnej rope. Niektoré druhy ropy nemajú takmer žiadny obsah síry, preto náklady rafinérií spracovávajúcich tzv. sladké typy ropy (americká WTI – West Texas Intermediate, severomorská Brent, Arab Super light, nigérijská Bonny light či azerbajdžanská Azeri light) na vybudovanie odsírovacích kapacít ako i bežné prevádzkové náklady boli a sú podstatne (aj 4 až 6 násobne) menšie ako v prípade rafinérií pracujúcich s ťažkou sírnatou ropou dovážanou napr. z Ruska, Iraku, Iránu, Venezuely, Kanady a ďalších krajín.
Vývoj v ťažbe ropy poukazuje na to, že staré ložiská so sladkou – málosírnatou ropou – sa vo svete postupne vyťažujú, a tak v globálnom merítku narastá dopyt po ťažších sírnatých ropách. Toto pôsobí na zmenšovanie cenového rozdielu medzi sírnatými a nesírnatými ropami (ceny sírnatej ropy sa priblížili k cenám nesírnatých rôp) a vyvíja to tlak na rafinérsky priemysel v potrebe investovať do modernizácie spracovateľských jednotiek. Tento vývoj tak svojím dielom v konečnom dôsledku prispieva k rastom celkových nákladov v rafinériách (napr. náklady na zemný plyn bývajú v rafinériách často 2. či 3. najvyššou nákladovou položkou) s nepriaznivým efektom na finálne ceny ropných produktov.
Okrem samotného skvalitnenia pohonných hmôt zo strany rafinérií k zníženiu emisií prispeli aj výrobcovia vozidiel. Súčasné autá sú štandardne vybavené katalyzátormi a už pri ich vývoji sa veľmi pozorne sleduje objem škodlivín, ktoré pri ich prevádzke vznikne. Aj napriek týmto faktorom je však dobré pri ochutnávaní ovocia pri cestách dodržovať základné hygienické postupy či myslieť na bezpečnosť cestnej premávky.
