Rafinériu na severozápadnom pobreží Indie prevádzkuje jedna z najväčších indických spoločností Reliance Industries Limited – firma, ktorá je okrem rafinérskeho biznisu aktívna aj v petrochémii, ťažbe ropy a plynu, textilnom priemysle, maloobchode a telekomunikáciách. Obrat spoločnosti v uplynulom finančnom roku dosiahol 58 miliárd USD a čistý zisk predstavoval 4,5 miliardy USD. Rafinéria vznikala postupne. Jej prvú časť otvorili v roku 1999, jej denný objem spracovania predstavoval 668 tisíc barelov ropy. O šesť rokov neskôr sa začalo s výstavbou druhej časti rafinérie v hodnote šesť miliárd dolárov. Do dokončení prác v roku 2008 kapacita závodu stúpla na 1,24 milióna barelov denne, čo je asi o tretinu viac ako maximum druhej najväčšej rafinérie na svete – komplexu Paraguaná vo Venezuele.
Napriek tomu, že mnohí na Indiu pozerajú pomedzi prsty, rafinéria Jamnagar vôbec nepatrí medzi „druhotriednych“ spracovateľov ropy. V jej areáli sa nachádza asi päť desiatok výrobných zariadení, poradí si s 20 typmi ropy a je schopná vyrobiť aj palivá určené pre náročný európsky trh. Miera komplexnosti jej prvej časti dosahuje úroveň 11,3 a druhá časť dokonca hodnotu 14,0. Pre porovnanie u Slovnaftu, ktorý patrí medzi špičku v Európe, výška tohto ukazovateľa dosahuje okolo 11,3 a u priemernej európskej rafinérii predstavuje len okolo hodnoty 7. Miera komplexnosti vyjadruje technologickú vyspelosť rafinérie, teda do akej miery je schopná spracovať ropu na čo najvyšší podiel trhovo vysoko cenených svetlých produktov oproti málo hodnotným stratovým tmavým produktom.
Vďaka týmto predpokladom hrubá rafinérska marža (vyjadrujúca rozdiel medzi burzovou hodnotou produkcie a cenou ropy) rafinérie Jamnagar vo finančnom roku 2010/2011 predstavovala 8,4 dolára na barel (dôvodom takto vysokej marže je tiež to, že Jamangar nevyrába takmer žiadny vykurovací olej, ktorý sa často predáva pod cenou samotnej ropy), zatiaľ čo v našich podmienkach len o niečo prevýšila jeden dolár. Aj to dokazuje nelichotivý ekonomický stav, v akom sa európsky sektor spracovania ropy nachádza, Slovensko nevynímajúc.
Rafinéria Jamnagar je príkladom prudko sa rozvíjajúceho ropného priemyslu v Indii a Ázii všeobecne, ktorej rastúce spracovateľské kapacity sú už dnes hrozbou pre mnohých európskych spracovateľov ropy. Tí pre stúpajúce spracovateľské náklady, medzi inými vysoké náklady na energie či zvyšujúce sa pracovné náklady, nemusia byť schopné zvládnuť tlak spoločností z rýchlo rastúcich štátov, ktoré ušetria nielen na ocenení pracovnej sily, ale napríklad aj na voľnejších ekologických požiadavkách lokálnych vlád. Navyše konkurujú najmodernejšími spracovateľskými technológiami a jednotkovými úsporami z vysokého objemu spracovanej ropy.
V súčasnosti zo severozápadného pobrežia Indie smeruje na export asi 70 percent produkcie. Vďaka dobrej geografickej polohe môžu obrie plavidlá zamieriť na východné – ázijské trhy či opačným smerom – do Európy a Severnej Ameriky, aj podľa toho, kde vedia flexibilne nájsť zákazníkov.
Očakáva sa, že celkové rafinérske kapacity Indie do konca tohto roka dosiahnu asi 4,5 milióna barelov denne a v budúcom roku sa zvýšia o viac ako desatinu na zhruba 5 miliónov barelov denne. Dopyt po rafinérskych produktoch v Indii by sa v najbližších piatich rokoch podľa niektorých odhadov mal pre rastúci počet vozidiel zvýšiť o zhruba 17 %, avšak rafinérske kapacity zaznamenajú nárast o viac ako pätinu. To vytvára pre Indiu možnosti umiestniť časť svojej produkcie kdekoľvek na svetových trhoch.
A ako môže gigantická rafinéria ako Jamnagar ovplyvniť trh s palivami na Slovensku? Priamy dovoz indickej nafty alebo benzínu pod Tatry je pre vnútrokontinentálnu polohu Slovenska nepravdepodobný, avšak produkty z Indie môžu smerovať do niektorého z prístavov na juhu Európy. Rafinérie v tomto regióne vytláčané zo svojich miestnych pozícií lacnejším ázijským konkurentom následne svoju produkciu posunú hlbšie do Europy a Čierny Peter nakoniec zostane v rukách toho spracovateľa, ktorý nebude schopný tlaku odolať a nedokáže svoje výrobky umiestniť na trhu za cenu, akceptovateľnú pre zákazníka. V súčasnej situácii, keď je na celosvetovom ropnom trhu silný prebytok spracovateľských kapacít, by na to mohlo doplatiť viacero európskych hráčov, podobne ako minulý rok švajčiarsky Petroplus.
