V piatok ráno sme si pred raňajkami vyšli na rozhľadňu Zbojská. Štvorhraná drevená veža obložená šindľom bola postavená Štátnou ochranou prírody SR v roku 2016 na trávnatom svahu na opačnej strane cesty Tisovec - Brezno ako Salaš Zbojská. V jej spodnej časti sa nachádza menšia kaplnka Sv. Juraja s osobitným vchodom. Pri vstupe je menšia miestnosť s vypreparovanými lesnými zvieratami. Na prvom poschodí sa nachádzajú pamätné kroniky, ktoré stráži drevená socha pustovníka. Ďalšie poschodie sa nesie v duchu ovčiarstva. Z vyhliadkovej plošiny je pekný výhľad do okolia.
Po raňajkách sme sa zbalili a odviezli cez Tisovec do Muráňa. Tam sme sa rozdelili na dve skupinky, traja sme vystúpili na hrad Muráň, brat so sestrou si išli pozrieť sysle na Veľkú lúku. Na hrad vedie z Muráňa červená turistická značka, je to zároveň aj náučný chodník Muránsky hrad.
V troch štvrtinách neustále stúpajúceho chodníka je turistická chata. Chodník sa tu zatáča prudko doprava popri pomníku Coburgovcov. Z Muráňa na hrad je treba prekonať výškový rozdiel 550 metrov, Muráň je po Liptovskom hrade (999 m n.m.) druhý najvyššie položený hrad na Slovensku (935 m n.m.).
Pod hradom sa objavujú skaly, na ktorých sú postavené hradby.
Výstup na hrad nám trval jeden a pol hodiny, zostup hodinu, ale ďalšiu hodinu prehliadka rozsiahlej hradnej zrúcaniny.
Hrad Muráň na brale Cigánka navštevujú aj rodiny z deťmi, jedna pekná rodinka mi zapózovala.
Hrad Muráň má bohatú históriu. Vznikol ako väčšina hradov v 13. storočí po tatárskom vpáde, pravdepodobne ho postavili Bebekovci. Hrad často menil majiteľov. V roku 1609 hrad získal Tomáš Széchy, hlavný župan Gemera. Jeho dedič syn Juraj sa oženil s Máriou Drughetovou, dcérou zemplínskeho župana. Mali 9 detí, z ktorých sa najviac preslávila dcéra Mária, neskôr nazvaná Muránska Venuša.
Z hradu je vidieť typickú muránsku planinu, ale aj pekné strechovité lesy
Názov vrchu a mohutného vrcholového skalného brala, na ktorom bol postavený hrad - Cigánka podľa povesti vznikol tak, že hradný kapitán sa zaľúbil do Cigánky. Zobral si ju na hrad, pri svojich dlhých výjazdoch však zistil, že Cigánka ho podvádza, tak ju dal zhodiť z hradieb.
Hrad Muráň, postavený na skalnom vrchu Cigánka, nás prekvapil svojou rozsiahlosťou. Z obce Muráň veru taký špicatý kopec nevyzerá na takú širokú základňu. Na hrade sa podobne, ako na všetkých desiatkach hradov, ktoré som v poslednom desaťročí navštívil, taktiež pracuje. Pracuje sa na hlavnom zámku a iných budovách, urobili sa aj vyhliadkové plošiny na hradbách, čistia nádvoria hradu od náletových drevín. Hrad rozhodne stojí za návštevu, hlavne kvôli nádherným vyhliadkam.
Čo sa týka nášho súrodeneckého výletu, z Muráňa sme odišli do Revúcej, pozreli sme si centrum tohto okresného mesta, včítanie slávneho starého gymnázia. Ubytovali sme sa pri vodnej nádrži pred Lubeníkom v penzióne Flipper. Odbehli sme si ešte pred večerou do 3 km vzdialenej obce Chyžné, chceli sme sa pozrieť na oltár majstra Pavla z Levoče v starom kostolíku. To sa nám však nepodarilo, pani s kľúčmi od kostolíka sme nenašli. Zvolili sme preto náhradný program. Podľa sestrinej navigácie sme išli na Starý Jelšavský hrad. Navigácia nás zaviedla z Jelšavy do lesa. Po pár kilometroch po síce spevnenej, ale stále horšej úzkej ceste sme auto odstavili na mieste, kde sa dalo otočiť. Podľa navigácie sme pokračovali peši po rovinatej, miestami zablatenej lesnej ceste ešte asi hodinu. Navigácia ukazovala kratšiu cestu k hradu, tá tam však nebola, z lesnej cesty sa nedalo nikam odbočiť, tak sme po nej pokračovali. Konečne sa po pravej strane od cesty objavil kopec aj značky k hradu. Po strmom cca 15-minutovom výstupe sme konečne dosiahli vrchol kopca s tabuľou, označujúcou hradné zrúcaniny a vedľa nej pár kameňov z bývalého hradu. Tejto dobrodružnej rozlúčkovej túry pred záverečnou spoločnou večerou v penzióne Flipper sme sa zúčastnili všetci. Prekvapila ma sestra Magda, ktorá túto poslednú akciu vymyslela, viedla nás a vyliezla až na hrad, aj keď na túry často nechodí.
V sobotu po raňajkách sme sa rozlúčili so spoločným prianím, aby tento súrodenecký výlet nebol posledný.
Foto: Viliam Sebák, Ján Serbák, Magdaléna Serbáková
