Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Už druhý rok si koncom týždňa pravidelne prelistujem storočné noviny, ktoré od decembra 2013 zverejňuje Slovenská národná knižnica v rámci projektu DIKDA. O výber toho najzaujímavejšieho sa rád delím s čitateľmi svojho blogu.
Poloniny sú naším najvýchodnejším Národným parkom na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Hrebeň Polonín je pre turistov prístupný z najvýchodnejšej slovenskej obce Nová Sedlica a z najvyššie položenej zemplínskej obce Runina.
Pre tých, ktorí nemajú čas listovať v 100-ročných novinách, som vybral to najzaujímavejšie zo slovensky písaných periodík. Storočné noviny zverejňuje v týždenných intervaloch Slovenská národná knižnica v rámci projektu DIKDA.
Viem pochopiť humánne pohnútky európskych politikov pomôcť státisícom utečencov z vojnou sužovanej Sýrie, ale zvážanie všetkých Afričanov z pobrežných lýbijských vôd do Európy pochopiť neviem.
Pri súčasnom hektickom vývoji situácie okolo utečencov, zdá sa, niet zaujímavejšej témy. Pre odľahčenie si prečítajte v mojom výbere zo storočných novín, čo zaujímavého sa dialo v čase prvej svetovej vojny.
Na toto jubilejné stretnutie som sa tešil už dlho. Po rokoch opäť uvidím svojich priateľov, s ktorými som strávil pred polstoročím 4 najkrajšie roky života na chemickej priemyslovke, ale najmä na internáte v podtatranskom Svite.
Takmer tisíc výškových metrov nad hladinou Zemplínskej šíravy sa vypína vrch Vihorlat. Je to najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy a nachádza sa v centrálnej časti pohoria nad obcou Poruba pod Vihorlatom.
Zemplínska šírava má od jarných mesiacov zníženú hladinu vody cca o 2 metre kvôli rekonštrukcii výpustu pri Zalužiciach. Samotná rekonštrukcia začala kvôli problémom pri verejnom obstarávaní až v týchto dňoch.
Tak ako dnes, aj pred 100 rokmi písali noviny o všetkom možnom od aktuálnych udalostí až po rôzne kuriozity. Prečítajte si výber krátkych článkov z denníkov a týždeníkov, ktoré vyšli vo vtedajšej slovenčine 6. - 29. augusta 1915.
V posledných mesiacoch pozorne sledujem všetky informácie o novodobom sťahovaní národov. Sme svedkami prvej fázy zániku starej dobrej Európy a jej prerodu na Islamský štát.
Prečítajte si výber zo storočných novín, ktoré vyšli vo vtedajšej slovenčine 2.-15. augusta 1915. Výber som zostavil z denníkov Slovenské noviny, Slovenský denník, Národnie noviny, ako aj z týždeníka Slovenské ľudové noviny.
Kláštorisko je jediným turistickým centrom vo vnútri Slovenského raja. Je to rozsiahla planina na hrebeni medzi Čertovou sihoťou a planinou Glac, z troch strán chránená hlbokými roklinami.
Kláštorská roklina bola vytvorená potokom, prameniacim pod Kláštoriskom a ústiacim do Hornádu. Je dlhá iba 1,5 km pri výškovom rozdieli 224 m, pre turistiku je sprístupnená od roku 1960.
Využil som včerajšie turisticky ideálne počasie na vlakovýlet do Slovenského raja. Pri plánovaní túry som objavil autobusový spoj z Vydrníka o 9:00 hod. na Hrabušickú Pílu, východzí bod pre túry v roklinách Veľký sokol a Piecky.
Prečítajte si výber najzaujímavejších článkov z denníkov Slovenské noviny a Slovenský denník, obdenníka Národnie noviny a týždeníkov Slovenské ľudové noviny a Robotnícke noviny z júla 1915.
Severne od obce Koválovec v okrese Skalica, len 4 kilometre od moravských hraníc, som videl zaujímavý domček. Jeho majiteľ je zberateľom starých predmetov z dedinských domácností a domácim kutilom, čo je zďaleka vidieť.
Modra je malebné vinohradnícke mestečko s bohatou históriou. Jeho historické jadro je svedectvom prerodu vidieckeho vinohradníckeho mestečka na slobodné kráľovské mesto, ktorým sa stalo v roku 1607.
Pôvodne banská osada sa stala po nemeckej kolonizácii v 16. storočí vinárskym mestečkom a v roku 1647 slobodným kráľovským mestom. V 17. a 18. storočí patril Pezinok vďaka produkcii kvalitných vín k najbohatším mestám Uhorska.
Ako starého turistu ma lákajú najmä kopce. Počas týždňového pobytu v Trnave som si napriek horúčavám naplánoval spojiť návštevu Smolenického zámku s výstupom na Záruby (768 m n.m.).
Išiel som sa presvedčiť na opačný koniec Slovenska (od ukrajinských k moravským hraniciam), či mal Janko Blaho v známej pesničke pravdu. A veruže mal. Skalica je to najkrajšie mesto, ktoré som na západnom Slovensku videl.
