Po raňajkách a niekoľkých pohárikoch silného čierneho čaju sa pije káva. Niežeby sme potrebovali dodať ešte viac energie, existujú však oveľa vážnejšie dôvody - veštenie z kávy! Do nádobky džezve sa nasype káva, cukor a zmes sa mieša do zovretia. Hotová káva sa vyleje do šáločiek, ktoré sú ako samotné stelesnenie nehy. Malé, pozlátené, či postriebrené, s vtáčikmi, zakrútenými uškami, ornamentami typických tureckých tulipánov, alebo motívmi iznickej keramiky. Správna gazdiná vytvorí úžasnú kávu s ešte úžasnejšou penou a vôňou a ani okom pri tom nemihne. Príprava kávy je aj súčasťou pytačiek. Nevesta musí budúcim svokrovcom počas pytačiek navariť kávu (s nadýchanou penou) a tak ukázať, aká je šikovná. Mužovi namiesto cukru kávu osolí a on sa na ňu aj tak bude počas usŕkania zo šálky pekne usmievať. Veď majú aj také príslovie, v ktorom sa hovorí, že muž od svojej milovanej vypije aj jed, ak ju má rád. Káva je ozaj na dva dúšky. Poháriky obrátime hore dnom a necháme na tanieriku a okrajoch šálky vytvoriť obrysy našej budúcnosti. Dnes veští sused. Hovorí presne to, čo pani domáca potrebuje počuť. A tak sme všetci šťastní. Mne vyveští, že na mňa budú peniaze padať aj z neba, hoci by som len na diváne oddychovala po zvyšok života. Upokojená o svetlých výhliadkach neistej budúcnosti sa lúčim s prekrásnym raňajkovým stolom a vydávam sa do ulíc, aby som v ochutnávaní tureckej kuchyne pokračovala tam.
Obrovské potravinové reťazce úradujú aj v Malatyi, no naďalej tu prežívajú malé obchodíky. Mäso sa kupuje u mäsiara a kľudne aj na sekeru - zaplatiť sa môže aj zajtra, aj na konci týždňa, alebo na konci mesiaca za niekoľko nákupov naraz. Kuracie mäso sa predáva oddelene spolu s vajciami (v Malatyi som videla aj zázrak v podobe dvoch žĺtkov v jednom vajci, alebo že vajcia boli také veľké, že sa nezmestili do otvorov na prepravke). Chlieb sa kupuje v pekárni, ktorá je na rohu každého druhého domu. A komu sa nechce vychádzať z domu, vytočí číslo „pekáreň" a nechá si chlieb doniesť priamo ku dverám bytu. Maslo sa predáva na kilá, obyčajné alebo solené a pre syr, tvaroh a med sa chodí na dedinu, ak sa dá. V každej štvrti sa raz do týždňa koná veľký trh, kde sa rodiny zásobujú ovocím a zeleninou. Osobitné obchody sú aj na strukoviny, cestoviny a ryžu.
Sto kilometrov od Malatye sa nachádza mesto Elazig a kúsok nad ním leží Harput, mesto niekdajšieho kráľovstva Urartu. Dvojprúdovou cestou sme tam za niečo vyše hodinky. Keď sa pýtam Maliho, čo zaujímavé by mi o Elazig povedal, tak dostávam odpoveď, že najnovšie auto novinky vždy vidieť ako prvé v Elazig. A míňame jedno žlté ferrari.
Cestou do Elazig
Medzi Malatyou a Elazig bola vždy tak trochu rivalita a keď boli ich futbalové mužstvá v prvej lige, do ulích vychádzali fanúšikovia so šišmi na ktorých sa pečie kebap. Tieto časy pominuli spolu so spadnutím oboch tímov do tretej ligy a odvtedy je konečne pokoj. Priateľstvo medzi oboma mestami potvrdzujeme u priateľa z Elazig Mümtaza a jeho ženy Berin, ktorí si tu prednedávnom otvorili reštauráciu, v ktorej pripravujú výlučne mangal, teda špeciality na grile.
Pohľad na Elazig
Harput
Ťažší o niekoľko grilovaných pochúťok stúpame do Harputu. V nehostinnej a kamenistej krajine je zasadená pevnosť, z ktorej výhľad berie dych. Okrem pevnosti sú v meste hrobky islámskych svätcov, mešity a domy, ktorých architektúra splýva s kamennou scenériou. Vstupné tam nikto nevyberá a asi aj kvôli tomu to tam miestami vyzerá ako na smetisku. Steny zreštaurovanej pevnosti sú posprejované srdiečkami s vyznaniami lásky a starý hamám sa zmenil na odpadkový kôš. Sú tam síce nápisy žiadajúce návštevníkov o okamžité vytočenie čísla polície v prípade, že vidia ničenie pamiatok, ale komu na tom záleží. Smetiari sú vždy v akcii a pravidelne upratujú po rodinkách, čo si robia piknik na miestach historických objektov.
Hamám
Miestny konak
Šikmú vežu majú aj v Harpute
Ako veľmi je rodinný život v Turecku dôležitý vidno na rozmeroch tureckých bytov. Ak má niekto trojizbový byt, tak ho predstaví takto: tri izby a jeden salón. K tomu je ešte samozrejme kuchyňa, pomaly väčšia ako naša obývačka. Byt je teda v našom chápaní štvorizbový. Salón je najreprezentatívnejšia miestnosť celého bytu s najdrahším nábytkom a sedacími súpravami, starožitnými servismi a stolom, ku ktorému sa usádzajú hostia počas častých návštev. Okrem toho je pravdaže spálňa, detská izba a izba, v ktorej sa väčšinou pozerá televízia. Kuchyňa je veľká, lebo sa varí neustále. Okrem toho majú dve toalety a práčovňu. „Ach," povzdychneme si my obyčajní ľudia evropejského sajuzu žijúci na hromádke v sofijskom byte, ktorý majitelia hrdo predstavujú ako trojizbový. V skutočnosti má však izby dve a veľkosť kuchyne sa rovná veľkosti malatyanskej práčovne.
V tureckej domácnosti sa osobitný význam kladie tapetám. Iba vymaľovať nestačí, treba si zaobstarať nejaké pekné tapety a vzorované záclony. Najlepšie také, ktoré majú na okrajoch nejaké drahé kamienky. Čomu my asi dobre nerozumieme je láska miestnych žien k umelým kvetom. Aj v kvetinárstvach sa predávajú škaredé umelé kytice posprejované nejakou krikľavou farbou. Kyticu umelých kvetov, či kvetináč s umelou kvetinkou som videla v úplne každej tureckej domácnosti, ktorú som navštívila.
Modlitba na stene bytu
Vankúšik na ihly. Vzor skoro ako na Šumiaci
Proti úrekom. Zrniečka sú z cíceru
Nedá mi nespomenúť aj skúsenosť s lekárskym vyšetrením v Malatyii a ako to tam vyzerá v nemocnici. Prekvapilo ma, že v nemocnici ordinovali lekári v bežný deň do 23.00. Pred vyšetrením sa spravila registrácia s občianskym preukazom a počkali sme, kým nám televízna obrazovka pred ordináciou neoznámila, že môžeme vstúpiť. Za vyšetrenie sme zaplatili 5 lír, pretože sme nemali lístok od obvodného lekára. Poplatok sme však nezaplatili ani u lekára, ani na registrácii, ale v lekárni po predložení občianskeho preukazu a to až po samotnom vyšetrení. Inak dojem ako zo štátnej, tak aj zo súkromnej nemocnice bol pozitívny, nijaké dlhé čakanie na chodbe, všade čisto, ochotný personál a moderné vybavenie.
Po necelom týždni sa skončilo moje spoznávanie malatyanskej kuchyne aj spôsobu života. Zatiaľ. Na letisko prichádzam 20 minút pred odletom, lebo veď tu je Malatya a to naše „40 minút pred odletom sa zatvára check-in" tu nepoznajú. Pasažieri prichádzajú ešte aj 5 minút pred odchodom. Vzlietneme smerom k Istanbulu a ja sa teším, lebo ešte stihnem pár hodín v najinšpiratívnejšom meste sveta predtým, než nasadnem do autobusu smer Sofia.
Nástenný koberec
