Bansko je zimné stredisko na juhu Bulharska preplnené zjazdovkami, gréckymi turistami a hotelmi. V cetre mesta sa však môžete na chvíľku stratiť v čase prechádzaním sa popri rozprávkových domčekoch z devätnásteho storočia.
Celé mesto je vydláždené kameňom po ktorom poskakujú kozy a ovce keď ich domáci každé ráno vypravia na pašu. Steny domov sú z kameňa a drevené brány nevpustia dnu žiadne zvedavé oko.
Ale aspoň raz sa vám podarí preniknúť do záhrady za vysoký múr a budete sa veľmi tešiť.
Na každej bráne je pripevnená čierna mašľa a parte oznamujúce úmrtie, alebo výročie úmrtia obyvateľa domu... 40 dní, jeden mesiac, jeden rok, desať rokov... sú zožltnuté, s ošúchaným písmom a vyblednutými fotografiami, ale strážia si svoje miesto... aj na bránach za ktorými už nikto nebýva, aj na stromoch, symboloch života a aj na elektrických stĺpoch.
Podľa osmanských nariadení nemali kostoly presahovať výšku muža sediaceho na koni. Ľudia z Banska sa rozhodli toto nariadenie ignorovať a tak sa dnes v meste týči impozantný kostol ku ktorému vedie kamenná cesta orámovaná lavičkami a stromami na ktorých sú poviazané červené stužky - marteničky. Martenice si Bulhari viažu na zápästia prvého marca, kedy je sviatok Baby Marty. Keď potom vidia po prvýkrát rozkvitnutý strom, alebo bociana, uviažu martenicu niekde na konár a vítajú tak príchod pani jari. Jeden taký bocian má aj hniezdo na veži kostola svätej Trojice.
Ak prídete na Lazarovden - deň Lazara, kedy sa pripomína vzkriesenie Lazara, tak možno uvidíte aj takéto krásne tetušky v tradičných sukniach a zapletených vrkočoch, ktoré vám rady porozprávajú o svätení vrby na sviatok Vrbnica - Kvetná nedeľa.
V meste sa na ulici predávajú aj tradičné kroje z tohto kraja, taštičky a prekrásne ponožky, ktoré sa ale nedajú natiahnuť na nohu, lebo sú veľmi úzke. Nájdete tu aj najfarebnejšie pokrovčeky na svete, na ktorých sa vám bude chcieť zaspať.
Radosť vám spraví nielen ponožka či koberec, ale aj pohár červeného z tunajšieho kraja, syr obalený v mede a sezame a porcia pravého šopského šalátu. Tak dovidenia v Bansku!