
Rila, najvyššie pohorie v Bulharsku, vyrozprávané v legendách. Rilský klášor plný obrazov jeleňa a mnohorakých sĺnk. Pomenovaný po najväčšom bulharskom svätcovi - Ivanovi Rilskom, ktorý zvíťazil aj nad diablom. Jeho pozostatky putovali niekoľko storočí po rôznych mestách. Ocitli sa dokonca aj v Ostrihome, kam ich preniesol Béla III. Miestny katolícky biskup tvrdil, že mu žiadny svätec menom Ivan Rilský nie je známy, na čo ho sám svätec potrestal a biskup onemel. Po tejto udalosti sa Béla III radšej rozhodol vrátiť pozostatky Ivana Rilského na svoje pôvodné miesto. Z Ostrihomu putovali do Sofie, odtiaľ do Trnova, až sa nakoniec vrátili do kláštora, ktorý si túto udalosť pripomína každý rok prvého júla.


Zvonku vyzerá kláštor ako vysoká nedobytná pevnosť so surovými stenami - preto sa po prechode hlavnou bránou každému zastaví celý svet a ostáva takto stáť ešte malú chvíľu. Stará kamenná zvonica, ktorá dnes slúži ako predajňa všetkého existujúceho, okolo čoho sa mihla kresťanská tématika a niekedy aj predajňa vyšívaných ponožiek. Vedľa nej hlavný kláštorný chrám, kde by sa pokojne dalo pozerať do stropu plného námetov z Biblie a života Ivana Rilského aj niekoľko dní.



Pred druhým vchodom je dom z kameňa, kde sa pečú mekice - šišky, vlastne menšie langoše upravené na sladko. Dostali sme ku nim malú zelenú igelitku a krabičku naplnenú práškovým cukrom - mekice z Rilského klášora sa majú jesť obalené v cukre.


Vo vnútri chrámu sa na chvíľku otvorila truhla s pozostatkami tela svätca. Miesto tváre sa dalo vytušiť podľa zlatej svätožiary umiestnenej na hlave. Ľudia sa mu prstami dotýkali hlavy a na ikonu umiestnenú nad nohami ukladali drobné stotinky. Ivan Rilský plní aj želania, ale na inom mieste a pri inom rituále.

Ivan nepôsobil v kláštore, ale v neďalekej jaskyni. Keď bol Ivan na vrchu tejto jaskyne, zaspal, čo hneď využil jeho nepriateľ diabol a zhodil ho dolu. Anjeli ho však pridržali a tak sa mu nič nestalo. Pomodlil sa k Bohu, s jeho pomocou sa prebil kameňom a vyliezol hore. Keď to videl diabol, pukol od zlosti. Kameň dodnes ukazuje, kto je hriešny a kto spravodlivý. Spravodlivý ním ľahko prejde, ale hriešneho nepustí... možno iba vtedy, ak odprisahá, že urobí aspoň jeden dobrý skutok. Veriaci aj turisti sa tlačia pred puklinou v skale a každý sa snaži prepchať. Zatiaľ to vyzerá tak, že sem chodia iba spravodliví.

Pred jaskyňou je kamenná stena preplnená papierovými guličkami a zvitkami. Napísali sme svoje želania a zastrčili ich do kameňa ako iní dúfajúci, ktorí písali na niekoľko papierikov naraz a modlili sa pri tom. Čakáme, či aj nám Ivan Rilský splní, po čom túžime. Vraj to funguje.