Tak si teda kúpiš lístok v Sofii, kde vtedy práve prší a cestou vlakom sa vytešuješ na teplé slnko, jablkové banice, hudbu na ulici a na čajovňu pre troch skrytú v bočnej uličke.
A Plovdiv ťa nesklame, lebo tam dnes slnko naozaj svieti a hudba hrá už na stanici. Už hľadáš tie fajné jablkové banice a syrové rožteky, zatiaľ však len prechádzaš okolo natlačených krámikov s kebabmi.
Vyberieš sa dlhou ulicou starých ošarpaných domov, prejdeš okolo obrovského betónového jazera, ktoré je už ani nevieš odkedy vypustené, prebehneš hustou gradinou - parkom a natrafíš na začiatok centra mesta.
Trošku si sadneš, konečne s tou jablkovou banicou a začuduješ sa, koľko sem dnes prišlo nakupovať Grékov. Trošku vyššie si poobzeráš aj predavačov obrazov pri stenách mešity Džumaja a aj Filipa Macedónskeho. Ale to vlastne on sa pozerá na teba tak trochu zvýšky.
A keď vchádzaš do mešity, objavíš sladkú tureckú cukráreň a tiež si povieš, že nastal čas ochutnať tureckú vatu - pišmanje a postavíš sa do dlhého radu.
Máš šťastie a v mešite stretneš prívetivého imáma, ktorý ti s radosťou porozpráva o histórii tochto miesta a s hrdosťou ukáže miesto určené len pre sultána Murata II. A potom ťa pozve na jedno mliako s neskafe - teda kávu s mliekom a ďalej ti rozpráva o Džumaja mešite a trošku si spolu pohovoríte o tureckom a slovenskom futbale.
Rozlúčiš sa a štveráš sa úzkymi cestičkami do najstaršieho Plovdivu, až sa ocitneš v kráľovstve mačiek, ktoré tu spokojne oddychujú na kamenných múrikoch. Máš pocit, že farebné domy sa dajú ochutnávať, že každá farba znamená inú príchuť a zdá sa ti, akoby ťa ich strechy potajomky sledovali.
Na vrchu Nebet tepe si spolu s mačkami posedíš na tráckych a rímskych ruinách a pozrieš si Plovdiv zhora.
Schádzaš dole kamennými uličkami, potom znova vychádzaš hore kamennými, únava sa na teba lepí, ale ešte chceš poobdivovať ťažko voňajúce a od sviečok zadymené vnútro chrámu Svätý Konštantín a Elena... tak si to snažíš veľmi zapamätať, zatváraš a otváraš oči. Potom ich vidíš ešte desiatky, pravoslávne aj katolícke a všetky sa ti páčia.
A cestou naspäť do Sofie už len unavene dojedáš pišmanje, hľadíš cez sklo do tmy a Plovdiv ostáva odteraz v tebe.
