Do Trnova sme sa dostali vlakom, ktorý mal druhú triedu lepšiu ako prvú. To mi povedala pani sprievodkyňa, keď som sa jej pýtala, či naozaj sedíme v prvej triede. Veď sme potom na to prišli aj sami, keď nám v tých horúčavách okno nie a nie ostať otvorené.
Ak je Plovdiv mestom mačiek, tak Veliko Trnovo je hotovým mačkokráľovstvom. Šumen bol kráľovstvom opustených psov, Sofia miestom hladných svoriek. Radšej mám tie miesta, kde mačky vylihujú na kamennej dlažbe a nechajú sa preskakovať. Ako tu, vo Velikom Trnove.
Zachcelo sa pozerania sa na Jantru - ako sa kľukatí medzi krivými domami a pevnosťou; na hrad Carevec, nechať sa spáliť slnkom a behať po kamenných schodíkoch mesta hore dolu. Lebo to je Veliko Trnovo. Odtiaľ sa mi už nechcelo vrátiť. Ani do obľúbenej Sofie. Aj by som na ňu zabudla... Ale iba na krátko.
Ulica Gurko... hádam sme sa vrátili o 150 rokov dozadu. Domy sú spolovice pekné, spolovice smutno-pekné, máličko dokriva, so strieškou na strieške, obmotané zeleným hroznom. Zeleninka je vysadená na balkónikoch, nie je tu miesto pre nevyužitý priestor. Úzké uličky... tie sú v Bulharsku všade, ale tieto sú tu ešte užšie. Dlaždičky vykopané, zemina v šlapkách. Je to pekné.
Všetko je blízko, stačí sa štverať po schodíkoch (nekonečných). No to je ťažká robota, ale keď na konci nekonečných schodov čaká prísľub sezamu v mede z pravej trnovskej šekerdžijnice, tak to sa človek premôže.
Samovodskata čaršija... ulica remesiel... a už na nás vykúkajú drevené žirafy a Veliko Trnovo v sklenených guliach, ktoré keď sa potrasú, tak v nich sneží na to Veliko Trnovo. Našťastie, aj iné parádné čiripigy sme tu objavili. Dielničky, v ktorých si aj sami môžeme vyzdobiť tričko, vyrobiť šperk, vázu, alebo okuknúť, ako sa pripravujú domáce rezance.
A šekerdžijnice... cukrárne, kde nepredávajú krémeše, ale chalvu, oriešky, pochúťky zo sušeného ovocia a kávu, ktorej arómu si ešte dlho zapamätám. Krojovaná teta nasypala lyžičku kávy spolu so štipkou cukru a malým kúskom vody do medeného džezve a ponorila do žeravého piesku. Za dve minútky bola šálka kávy v mojej ruke. A že bola skvelá. Da vi e sladko - Nech vám je sladká.
Keď sa pošťastí, môžete vidieť aj divadlo. Čerstvo pripravená káva sa položí na tácku, na ktorej sú upevnené retiazky a potom šikovná pani zo šekerdžijnice krúti táckou ako kolotočom nad vašou hlavou. Kávové divadlo...
Veľmi sú hrdí Bulhari na svoje niekdajšie hlavné mesto. Verím im.
