"Ale ja tam chcem byť prvý.... Mamíííí!"Táto dovolenka sa rozhodne nevyvíja podľa mojich predstáv. Rozhodujem sa, že to nie je pláž, ale močariská plné krokodílov, rýchlo trúbim na ústup a potácam sa do kuchyne na kávu. Cestou ignorujem množstvo otázok typu vplyvu močenia mravcov na hrdzavenie zemskej osi.Popíjam tureckú bez cukru z gigantickej šálky a so škodoradostným úsmevom na tvári počúvam zo spálne:(tatííí, vstávaj, ja už chcem ísť... nie, nevstávaš... to hovoríš vždy...) nasledované nešťastným mumlaním môjho manžela. Ako keď sa medveď prebúdza zo zimného spánku.Mladšieho syna zásadne budíme všetci traja pretože si to vyžaduje obrovské množstvo trpezlivosti a energie.(Umyl si si zuby? Jakub, dojedz tie raňajky! Kde mám kľúče od auta? Vypni už tie správy! Mamí, ja už fakt chcem ísť!)Ku všeobecnej spokojnosti vystupuje náš školák z auta, intenzívne máva a beží za svojimi záujmami."Haló, nechal si si v aute aktovku!", volá rezignovane cez spustené okienko manžel.Synátor sa vracia s rozpačitým úsmevom."Celý tvoj otec," seriózne zahlási mladší pán čerstvo prebudený....V to ráno sme zabudli doma doklady od auta, uteráčik do škôlky, peňaženku a keď sme sa vrátili, bola odomknutá brána. Ešte, že sme nezabudli aj deti.No nie je lepšie váľať sa trochu dlhšie na pláži?
3. máj 2007 o 18:02
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 320x
Ranné vtáča pamäť stráca
"Ideme, ideme, ideme! Už konečne ideme?", zavrieska mi do ucha vysokofrekvenčný hlas produktu mojej zašlej neutíchajúcej túžby po materstve. Jedným okom pozriem na budík, priblížim si ho k tvári a ajhľa - zrak ma ešte nezradil - naozaj je iba čosi po pol siedmej. "Škola ti začína až o hodinu," nechávam hlavu klesnúť späť do prepotenej podušky, z ktorej ešte cítim vôňu omelety, ktorú som si dopriala pred polnocou. Cítim cibuľku, aj syr a znovu prepadám do presladeného sna o opustenej pláži.
Silvia Sabová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
