Sila

Poznám ženy, ktoré nemôžu mať deti normálnym spôsobom a hovoria o asistovanej reprodukcii. Chytajú sa každej novinky, ktorú v oblasti výskumu tohto problému objavia, prečítajú alebo sa z iného zdroju dozvedia. Stále sa snažia, veria, pracujú na tom, aby sa im to konečne podarilo a nakoniec sa nebránia ani myšlienke dieťa si adotovať. Patrila som k nim.Poznám páry, ktoré sa rozpadli práve kvôli neschopnosti splodenia života.A poznám ženy, ktoré, napriek dlhodobému vzťahu, nechcú o potomkovi ani počuť. Majú, pre každý prípad, pripravené peniaze na zákrok, ktorý by ich TOHO zbavil. Vysokoškoláčka, ktorá chce dokončiť školu, karieristka, ktorá ešte neposúpila dosť vysoko. Keď sa TO stane, je to spôsobené tým minimálnym rizikom, ktoré je uvedené pri akomkoľvek druhu ochrany. Nikdy nie je stopercetne účinná.Tridsaťpäťročná matka dvoch dospievajúcich detí, ktorá už jednoducho nemá silu znovu sa vrátiť ku kojeniu, prebaľovaniu, vareniu kašičiek a permanentnej nevyspanosti.Žena, ktorej v piatom mesiaci tehotenstva testy preukážu genetické poškodenie plodu.Ženy, ktoré nechcú porodiť dieťa, tak činia z rôznych dôvodov. Spoločenských, zdravotných, osobných alebo finančných.Sú ženy, ktoré dieťa majú, bez ohľadu na spoločnosť sa oň príkladne starajú, prebíjajú sa životom, majú tú silu.Nemyslím si, že akýkoľvek zákon by na tom dokázal niečo zmeniť. Môžeme interrupcie úplne zakázať, ale otázka je, či sa žena, ktorá dieťa jednoducho nechce, bude ochotná a schopná oň postarať a dať mu lásku, ktorá by mu prináležala.Niekedy sa pýtam sama seba - čo je horšie: potrat, ktorý je vnímaný ako vražda alebo narodené dieťa, o ktoré nemá nikto záujem a ktoré nikto nechce?Bude mať tento nový človek tú silu žiť svoj život?