Snažila som sa pochopiť

"Prosím ťa, nemohla by si mi žičnúť liter?"Vyťahujem peňaženku.Požičiavam a rok čakám.Manželov bratranec prepadol stávkovaniu a zadĺžil sa na všetky svetové strany. Tých tisíc korún od nás bolo vlastne iba na rohlíky. Mal manželku a malú dcérku.Rozviedol sa. Pretože sa to dá. Žiadne zbytočné formality. "Len som povedal, že mám frajerku.""A máš?""Vtedy som ešte nemal. Teraz už hej. Vydatú s dvomi deťmi," hlási hrdo."Nikam ma nechcela púšťať."Dôvod nad dôvody. Po tom, ako všetky zarobené peniaze zbytočne investoval do výsledkov zápasov, sa ani nečudujem, že mu nastal od jeho manželky a matky čas obmedzených rozpočtov.Rozvádzajme sa, pretože to nie je žiadny problém. Nekomunikujme. Nerozprávajme sa s partnerom. Jednoducho rovno pristúpme k vypĺňaniu papierov. Paráda.Myslím, že by som bola rozvedená už asi tisíckrát. Minimálne. Každý utorok a piatok. Vždy, keď budem mať pocit obmedzenia. A môj manžel? Keby sa mal so mnou rozísť zakaždým, keď som na neho zlá, nemám náladu, mám blbý deň, (a tak ďalej a tak podobne), tak by sme sa teraz delili cez víkendy o deti. Dokážeme pochopiť svojich priateľov, odpustiť im. Nedokážeme vari to isté s tým, s kým sme sa (tutohľa včera alebo kedysi dávno) rozhodli zostarnúť? Samozrejme po určitú hranicu. Sama v určitých vzťahoch, ktoré poznám, vidím rozvod ako jedinú možnú alternatívu pre deti aj ich rodičov, aby všetci ďalej žili v podmienkach, spĺňajúcich kritéria na zachovanie psychického (a bohužiaľ niekedy aj fyzického) zdravia. Zamestnali sme ho, pretože sme mu chceli pomôcť. Zobral si auto na leasing a spláca takmer šesť tisíc korún mesačne. Alimenty pre dvojročnú dcérku činia rovných tritisíc. Z čias stávkovania je zadĺžený a spláca dvetisíc mesačne. Každý večer skončí v krčme a domov príde prehnane veselý.Jeho matka nevládze. Pomáha mu s peniazmi, ako sa len dá. Keď mu navrhne zrušenie leasingu, oznámi jej, že to je jeho vec. A ide znovu piť. Začína byť nezodpovedný, zabúda na sľúbené veci, je podráždený.A ja som ho už konečne prestala ľutovať... Podľa mňa by potreboval riadne nakopnúť, aby sa naštartoval, našiel smer a zaradil tú správnu rýchlosť.Len pevne verím, že raz nebudem musieť trpieť rovnako, ako jeho rodičia.