Chvíľu som na neho iba pozerala, kým sa sa odhodlala otvoriť ho. A potom sa na neho pozerala ešte ďaľších desať minút. Nedoplatok za elektriku 16.000,- Sk. Sedela som, strokrát som rátala nuly, či som sa náhodou nesekla v tom návale očakávania Jóbovej zvesti. Nesekla.Manželova prvá reakcia bola: "To máš z toho tvojho večne zapnutého počítača!""Nie, to je z tých tvojich vŕtačiek, miešačiek, karbobrúsok a ja neviem akých serepetičiek," nedala som sa.Obrátili sme sa na deti: "To je z toho vášho večného vysedávania pri hrách a televízii."Po takomto kľudnom rodinnom rozhovore sme sa dohodli, že s tým musíme niečo spraviť. Začneme šetriť. Ale kde? Nikto z nás sa nechcel vzdať svojich voltov, a tak ma napadla spásonosná myšlienka: "Najväčšiu spotrebu majú v našom dome chladnička, mraznička, práčka a mikrovlnka, lebo sú staré a majú energetickú triedu Z. Treba ich vymeniť." Ale toto mi neprešlo."Kam ideš?" pýta sa manžel večer."Idem sa sprchovať," odpovedám ja."Dobre, ale elektrický radiátor si nepúšťaj. Ten moc žerie.""To mám zmrznúť?""Osprchuj sa rýchlo."Odpochodovala som nahnevaná rýchlo sa osprchovať. Keď som drkotajúc vyšla z kúpeľne, našla som manžela ako mastí Hidden and Dangerous, tak som mu to bez upozornenia vypla."Nemal som to uložené!""Šetríme," povedala som so zadosťučinením.Najbližších pár dní sa nieslo v duchu, čo má kto vypnúť, nejakým záhadným spôsobom sme sa dokonca dostali až k plynu, telefónom, cigaretám, a oblečeniu. Vrchol bol, keď začal môj malý vyzvedať, koľko stojí toaletný papier. Nakoniec sme to vzdali. Tak si teraz šetríme aspoň energiu vlastnú...
Súboj o energiu
Zo sladkého ničnerobenia ma vytrhol vytrvalý škrekot našej poštárky: "Silviaaaaaaa....Máte doručenkuuuu...." Prevrátila som oči, ono podľa mojich skúseností, doporučené listy nie sú nikdy dobrým znamením a vytrepala som sa hodiť svoj vzácny autogram na zdrap papiera.