V kotli

Odsávač pár je pustený na tretí, najvyšší stupeň, ventilátor pri plnom výkone vydáva zvuky ako štartujúce lietadlo a ja sa (hlavne pomaly) presúvam k nemu a teraz vyzerám ako Marilyn Monroe, letné šaty vzal vietor a aspoň na chvíľočku mi moje vlastné oblečenie zaclonilo výhľad na teplomer. Od rána sa totiž týram pohľadom na tú nepodarenú stupnicu a rozmýšľam, načo na nej vôbec sú také čísla, ako desať, dvadsať, a (čudujme sa - radujme sa), mínusové hodnoty.V momente sa rozhodujem, že mrkva je omnoho lepšia, keď nie je úplne rozvarená, ryža pod pokrievku zmäkne, aj keď vypnem plyn a kura nemusí byť chrumkavé. Vychádzam z pekla rovno do detského bazéna a tak ako som, oblečená, si doňho líham. Vody je málo, nuž sa po chvíli obrátim na brucho."Mamička...", z takého sladkého tónu sa dá predvídať iba jediná vec - bude nasledovať požiadavka, prosba, žiadosť alebo niečo v tom zmysle. "Neupečieš nám buchty?"Zdvíham pohľad, následne aj seba, nechávam nech sa z vody, stekajúcej z mojich šiat, napije aj tráva, zahľadím sa na moje deti a na manžela škeriaceho sa opodiaľ (to si vymyslel ty, však?): "Nie, tatinko vás zoberie na zmrzlinu."Tatinko protestuje, je teplo, nechce sa mu. Plne ho chápem.Chápem ho s úsmevom...