Bude zomieranie bolieť? Alebo nič nepocítim? (Druhá alternatíva mi pripadá omnoho prijateľnejšia, ale asi nie som jediná.)Budem vedieť o tom, že som mŕtva?Budem vidieť ľudí, ktorých tu zanechám? (Rada by som, ale niektorých fakt nemusím.)Je nebo a peklo? Ak áno, kam sa dostanem? (V tomto prípade beriem voľbu číslo jedna.)Kedy príde môj čas?Skrátka otázky, ktoré si z času na čas položí takmer každý človek.Trápila som sa dosť dlho. Spomenula som si, aký strach som mala z prvého bozkávania a ako sme to so spolužiačkou trénovali na vlastných zápästiach. A nakoniec mi bol celý tréning na dve veci, pretože som sa prvýkrát zaľúbila a bozkávanie prišlo a ani neviem, ako prebehlo.Rovnako to bolo s prvým sexom, manželstvom, tehotenstvom (kto si vie predstaviť, že bude vážiť 105 kíl), pôrodom, prebaľovaním plienok a kojením, výchovou detí a mnohými ďaľšími vecami...Tak ma nakoniec napadlo, že vlastne o ničom vo svojom živote som si nevedela predstaviť, aké to bude.A nakoniec som zvládla všetko. Viac či menej úspešne, ale zvládla.Zvládnem teda aj zomrieť... len nad tým asi netreba zbytočne rozmýšlať a trápiť sa popredu.
Aké to bude
V snahe rozvinúť debatu na úrovni mi hovorí známa: "Ty, ja si neviem predstaviť, aké to bude keď zomriem." Nebola som schopná uspokojivo jej na túto otázku odpovedať a tak sa naša filozofická debata skončila rovnako rýchlo, ako sa začala. Ale chrobák v hlave už bol nasadený a ja, povaha, ktorá sa musí vo všetkom vŕtať, kým na to nepríde, som zapojila svoju jedinú funkčnú nezamestnanú mozgovú bunku.