Svätojánska noc

Stretli sme sa, našli sme voľné miesto, sadli sme si. Prebrali sme najnovšie novinky, leto a pobrali sme sa na Hlavnú ulicu. Chceli sme zmeniť podnik. Trošku sme sa pomotali a zakotvili sme v pizzérii. Po opätovnom zistení, že ani tam neponúkajú pivo primeranej kvality sme sa odhodlali znova vyjsť na ulicu.
Rozmýšľali sme, čo s načatým večerom. Vtedy mi napadlo, že múzeá v Košiciach usporiadali akciu s názvom Svätojánska múzejná noc. Všetky boli otvorené do polnoci a expozície obohatili o zaujímavé atrakcie.
V piatok večer ísť do múzea? Trošku váhavá otázka. Možno nezvyčajné, možno uletené. Ale išli sme. Dvadsať korún stačilo na jednotné vstupné do všetkých múzeí. Dvadsať korún? Ďalšie zaváhanie. Dvadsať korún znamená v prenesenom zmysle jedno pivo. Ale keďže všetko je otázka priorít a pani v historickom kostýme pred múzeom tiež zohrala svoju rolu, podarilo sa mi kamošov presvedčiť.
Už dávno sme neboli v Technickom múzeu. Pravdupovediac, ani som si veľmi nepamätala, kedy. Zo školy nás brávali akurát do planetária. Ani sme netušili, koľko toho v múzeu majú. Aj keď technickým veciam príliš nerozumiem, bolo zaujímavé prezrieť si, ako sa vyvíjali telefóny, gramofóny, zaspomínať si na pokusy z hodín fyziky. Ukázali nám, ako funguje blesk, zaviedli nás do bane. Vcelku sme v múzeu strávili asi dve hodiny. Príjemné a užitočné. Bol to fajn piatok.
Keď sme sa viezli domov a v trolejbuse sme počúvali chalanov, ktorí toho vypili trošku viac a spievali si: aj ja chcem byť v dome, priala som si, aby bola svätojánska noc viackrát do roka. Nabudúce by akciu mohli lepšie spropagovať a som si istá, že by urobili aspoň malý krôčik v zápase o slovenskú kultúru.