Také slová by samohli písať na náhrobnom kameni môjho krstného. Náš maratónec dobojovalv marci. Veríme, že dobehol do cieľa. Do takého, podľa ktorého žil. Možnoveľakrát tvrdohlavo, možno pre niektorých nezmyselne. Ale to len na prvýpohľad. V skutočnosti hĺbavo s jasným názorom a pevnou vôľou.Tak, že bol a zostal v mnohých veciach vzorom.
Skoro deväťmesiacov neskôr som dostala nesmelú otázku, či by som chcela byť krstná mama.Chcela. Ani sekunda na premyslenie. Chcela. A s plánovaným termínom Tvojhonarodenia stále viac. Väčšie očakávanie, väčšia radosť. Každý deň z týchsedemnástich, keď už som vedela, že budeme spolu späté zvláštnym putom som namyslela na Teba i na Tvojich rodičov, ktorí mi zverili toto krásneposlanie. Aby si sa narodila zdravá a aby si priniesla šťastie.
Dnes si uzrelasvetlo sveta a ja viem, že chcem byť pre Teba presne takou, akým bol premňa môj krstný. Úprimnou, citlivou a tvrdohlavou bojovníčkou za láskua dobro medzi ľuďmi. Verím, že sa mi to podarí. Lebo zázraky sa dejú.
Aj dnes sa jedenstal. Tak vitaj, malý – veľký zázrak!
