Niekedy v strede januára sme sa rozhodli, že sa vydáme... na cestu do zahraničia. Začali sme vybavovať všetky potrebné veci typu lístky a tak. Zistila som, že tety v niektorých cestovkách sa bránia webu a keď k nim prídete s hotovým riešením, nie sú vám aj tak ochotné predať lístok, lebo tvrdia, čo je v papieroch, to je pravdivé. Bez ohľadu na aktualizáciu informácií. Pohoda. Ešte, že sa už dá nakupovať cez internet.
No nič, to bol len taký úvod, škôlkárska rozvička. Nasledovala cesta do zdravotnej poisťovne. Na cestu vonku už treba EPZP, lepšie napísané Európsky preukaz zdravotného poistenia. A to vám je zábavka (za sto korún slovenských). Keď máte veľa voľného času, choďte si ho vybaviť. Ak nie, vybavíte si ho aj tak. Prišli sme do poisťovne a teta hneď vedela, čo chceme. Patrila do skupiny- teta popleta, čo je celkom zábavné, keď ju máte sledovať na ulici. Keď už si od nej niečo prajete, naučte sa rátať do desať a zhlboka dýchať. Teta mala kopec času. Vyberala jeden papier, druhý papier, ponúkala informáciu za informáciou. Žila svojou prácou.
13.1.2006 Podali sme si žiadosť o EPZP
Hoci teta vedela, že preukazy dôjdu o mesiac a my sme chceli vycestovať o tri týždne, náhradné certifikáty nám nevydala. S heslom mám rada ľudí nám odporučila zastaviť sa v poisťovni tesne pred odchodom do zahraničia.
3.2.2006 Navštívili sme tetu v poisťovni a s utvrdením, že preukazy dôjdu vážne až o mesiac, nám vydala náhradné certifikáty. Inak vyzerajú celkom zaujímavo. Európske písané v slovenčine... Ale nič to, hádam sa nám nič nestane a nebudeme ich musieť nikomu prekladať.
8.2.2006- 16.2.2006 Úchvatný pobyt v zahraničí bez myšlienky na EPZP
Dorazili sme na našu rodnú hrudu a spomenuli sme si, že by tie naše kartičky už mohli byť v poisťovni. A aj boli, takisto ako traja ľudia v rade pred nami a päť za nami a dve tety pri okienkach.
13.10 Ich pracovné nasadenie by sa dalo opísať dvoma slovami. Čistý veget. Systém alebo aspoň jeho náznak fungoval takto. Prídete do poisťovne, vyplníte žiadosť, ak chcete, zaplatíte hneď sto korún, veď čo je dnes zadarmo, aj keď ktovie, začo je tá stovka, dostanete potvrdenie, kópiu by si teta mala voľakam odložiť a potom si necháte preukaz poslať poštou alebo si poňho prídete. Ale ten zážitok si nemôžete nechať ujsť, treba prísť osobne.
13.15 Čakáte, miesta málo, ľudí veľa, rečí ešte viac. Tety držia spolu, ak nevie niečo nájsť jedna, pomáha jej druhá. Tlačivá nemajú uložené pokope, každá má svoj šanon. Žiadosti zvlášť, potvrdenia o zaplatení zvlášť. (čočku zvlášť, kukuřici zvlášť)
13.20 Spolu vysvetľujú. Spolu vás chápu, spolu vám rozumejú, spolu vám lezú hore krkom. Ale pohoda, slnko svieti, sneh sa topí, tretia teta z obeda dorazila.
13.25 Sadla si, nahodila úsmev, odtočila radiátor, pozrela von oknom, ešte stále svetlo,
13.26 posťažovala sa na vzduch, obzrela si čakajúcich a prehodila tri vety s kolegyňou a
13.27 venovala vám svoj pohľad. Pozrela potvrdenky, ešte raz pozrela,
13.28 zobrala do ruky šanon, našla žiadosti, potešila sa z úspechu,
13.29 oznámila plán ďalšej práce, odbehla hľadať preukazy a ajhľa,
13.30 našla, stvora radostná. Vyplnili sme potvrdenie o prevzatí EPZP.
13.31 Zobrala, pozrela, usmiala sa, znova sa posťažovala na vzduch a požiadala nás, nech necháme otvorené dvere.
13.32 Odzdravila. Vyšli sme von.
Úsmev od ucha k uchu. Veď taký pekný deň je dnes, aj preukazy sme vybavili, aj spokojné tety sme videli. V Belgicku sme obdivovali štýl života. Neponáhľam sa, užívam si. A povedali sme si, že sa ešte máme čo učiť. Tety v poisťovni sa už naučili. Ktovie prečo ostatným tak zvyšujú tlak....
Možno preto, že sú ako spiace krásavice a my máme radšej Šípkové Ruženky...
