Kamalásky

Ešte som neobjavila pesničku, kde by sa niečo podobné spievalo o mužoch. Akurát si spomínam na niečo typu stál som tam iba ako kamarát....
Keď sa raz moja múza premenuje na Artmediu a dobre ma dokope, napíšem text ku pesničke o kamarátoch. Napíšem tam, ako je dobre, že ich mám. S nimi nemusím trhať lupene margaréty a klásť si jednu a tú istú otázku, či už so záporom alebo bez neho. Keby mi ostal len ten žltý stred, podľa odpovede by som ho mohla považovať za slniečko alebo by som ozelenela od závisti. S vami nemusím poznať reč kvetov. Vždy nám ostane slniečko. A ten príjemný pocit nás bude hriať niekde vo vnútri a my nebudeme váhať poslať ho von. A jednoducho sa tešiť. Nepočítame účtovnícke má dať a dal, nekomplikujeme a neriešime. Sme spolu a je nám fajn. Rozumieme si aj bez slov a nehľadáme tajné zákutia. Spolu kráčame vpred a život nie je len znesiteľný, ale krásny. My to vieme a neváhame ho robiť ešte krajším. A keby sa život na chvíľu pokazil, pomohli by sme si.
Spolu zabúdame na všetky problémy a spomíname na všetko, čo sme zažili. Neváhame otvoriť dvere do svojej duše a rozprávať sa bez strachu zo zraniteľnosti. Zabúdame sa v záchvate smiechu. Aj keď sa nevidíme dlhší čas, nadviažeme tam, kde sme prestali. Nehráme modernú hru na namotávanie, len jednoducho spriadame niť a jediné, čo by sme uzlili, by bol náramok priateľstva.
Neriešim už večnú otázku, či je láska viac ako priateľstvo. Lebo poznám odpoveď. Keď mám vás, tak mám veľmi veľa.