Prajem ti, aby si bol zdravý a šťastný. Aby ti nechýbala láska. Aby si mal okolo seba vždy tých správnych ľudí. Aby sa ti darilo napĺňať tvoje ciele. Aby si mal menej práce a mal čas si oddýchnuť. Aby si mal stály dôvod na radosť, jednoducho, aby si sa tešil zo života... Aby bol pre teba tento deň krásny.
Takéto slová nepočúvate každý deň. Možno dvakrát do roka- na narodeniny a meniny. Ale narodeniny sú pamätnejšie. A viaže sa k nim viac spomienok.
Rada blahoželám. Jednoducho. Vyžívam sa vo chvíli, keď niekomu trasiem rukou a hovorím mu, čo všetko mu prajem. Neberiem to ako nútenú minútu alebo dve, kedy musím niečo vymyslieť. Vymýšľam rada.
Je fajn, keď príde chvíľa a dvaja ľudia k sebe pristúpia. Jeden je plný očakávania, druhý mu má čo povedať. Niekedy nad blahoželaním uvažujem už pár dní dopredu a inokedy ho sformulujem priamo bez prípravy. Mám pri ňom skvelý pocit. To, čo by som povedala hocikedy, (ale nepoviem, lebo sa to akosi nehodí), vyslovím, keď je človek oproti o rok starší. Stiera sa akási hranica.
Narodeniny ľudí, ktorých máme radi, nás na chvíľku zastavia. Uvedomíme si, že ich máme. Zamyslíme sa nad tým, čo všetko pre nás znamenajú. Preto im prajeme len to najlepšie. Netuším, či si to do takej silnej miery pripustíme aj v obyčajný deň v roku.
Niekto by chcel, aby bol každý deň nedeľa, ďalší by si prial, aby sme sa vždy mali tak radi ako na Vianoce. Ja by som chcela, aby mal niekto známy každý deň narodeniny.
Keby to tak bolo, nemali by tieto dni pre nás žiadnu cenu. Zovšedneli by.
Aj každodenné blahoželanie by strácalo svoju hodnotu. A vôbec, slovami sa nedá vyjadriť všetko. Alebo, iba tak v skratke sa o to pokúsim.
Krásny deň!
