Spomienky

Máme nový rok a v podstate nič, len som zase trošku starší. Ale to my všetci.
Zastavila som sa a začala som bilancovať. Rok, čo je za mnou (rok 2005 a o pár dní aj rok, čo som na blogu), som chcela hodnotiť už v septembri ako jeden z najlepších v mojom krátkom, ale bohatom živote, ako to s obľubou zvyknem vravieť. Udialo sa v ňom toľko veľa. Priniesol množstvo nového. Priniesol mi odpovede na mnoho otázok. Utvrdil ma v tom, že nie som dokonalá, že sa stále mám čo učiť, stále mám čo objavovať, život mi prinesie stále niečo nové. Ukázal mi, že sa musím vedieť pozerať, aby som videla, aký je krásny. Presvedčil ma, že keď budem hľadať, nájdem. Splnilo sa mi mnoho snov. Mohla som cestovať, videla som more, vrátila som sa do mesta, ktoré pre mňa bude vždy predstavovať čosi čarovné. Do Prahy. Dal mi možnosť robiť to, čo mám rada . Dal mi spoznať nových ľudí a rozširovať si obzor. Dal mi ochutnať nové veci. Ponúkol mi velikánsku radosť, nadšenie a novú energiu. Umožnil mi napĺňať ciele. Dovolil mi utiecť z reality, aby som sa do nej opäť mohla vrátiť.
Nenechal ma však žiť v sne a predstavil mi aj svoje tienisté stránky. Dal mi zažiť obrovské sklamanie a smútok. Nechal ma vo chvíľkovom zúfalstve a pochybnostiach. Stresoval ma. Desil ma. Ale udržal vo mne vieru. Vieru v dobro a lásku. Nepresvedčil ma o pesimistickej vízii sveta. Ponúkol mi možnosť nájsť pozitíva v zlých situáciách a pozval ma na ďalšiu cestu. Povzbudil ma v prerážaní múru hlavou. Povedal mi, že už nie som len staršia, ale hádam aj múdrejšia a skúsenejšia a oveľa bohatšia. Vďačnejšia. O krásne spomienky z minulého roka a o hrejivý pocit, ktorý pri nich mám.