Túžim sa s tebou voziť v električkách, len tak sedieť na obyčajných sedačkách a neprepásť ten okamih. Keď...sa mi dotkneš rukou vlasov a ja sa zatvárim tak, že akože som si to nevšimla, pritom mi srdce bude skákať, splašené, strelené, bláznivé, vychutnám si ten okamih, tak akože. Je leto a my sa budeme dívať na ľudí, čo s nami cestujú, je ich veľa, spotení, rozmýšľajúci, mysľou inam bežiaci, krátke nohavice, klobúky, pólo košele, všetko majú a neprestanú chcieť mať ešte viac, aj to sedadlo na ktorom sedím. Musím si presadnúť, jedine kde je voľno je na tvojich kolenách, je tam tak bezpečne a krásne, zrazu zacítim tvoj parfum, ťažký a korenistý, na nose mám ružové okuliare a vidím cez ne modrý Dunaj, áno, od Krížnej je to len kúsok, v električke číslo 9. Vozíme sa po mojej a vlastne aj po tvojej krásnej Bratislave, vône sa nám budú splietať a potia sa nám dlane, občas nás ovanie vietor cez to malé okno, nebude to vadiť, lebo v električkách v lete je teplo ako v Saudskej Arábií. Chcem si vystrieť nohy, ale vôbec mi to nejde, však ešte stále na tebe sedím, v zajatí, v objatí a je tam krásne.
Mám ti tam dať aj pečiatku?J
